Život po Depeche Mode (1997)

Po vydaní album "Ultra" sa hudobnému svetu ozval aj Alan Wilder, ktorý sa so svojím projektom Recoil prezentoval novinkou "Unsound Methods".

Orkus: Alan, sú tri hodiny popoludní a v podstate od rána ťaháš bez prestávky. Myslíš, že to s nami ešte zvládneš?
Alan Wilder: Ale áno, som v pohode.Je to posledné interview pred prestávkou, kedy si konečne pôjdem niečo zajesť..

Tak potom v poriadku, prečo sa do toho hneď nepustiť. V podstate sa samotný dátum vydania nového albumu projektu Recoil, zo strany vydavateľstva, ani nespomína. Ty ten dátum vieš?
Áno, bude to 27.október (1997). Singel vyjde 13.októbra.

Máš na mysli "Drifting"?
Presne tak.

Čo môžeme od prvého singla očakávať? Bude obsahovať aj bonusové skladby, prípadne remixy?
V prvom rade bude na ňom albumová verzia a potom trochu dlhý remix - niečo na štýl dark dub mixu, ktorý som robil ja, a takisto tam budú remixy od Barryho Adamsona a Panasonic. Poznáte ich?

No... nie ...
Panasonic je fínska kapela. Dvaja ľudia, venujú sa minimal elektronike...

Aha tak. A prečo si na prvý singel vybral práve skladbu "Drifting"?
Je to skladba, ktorá má najväčšiu šancu objaviť sa aj v rozhlasovom éteri. Žiadna z tých skladieb nie je typickým singlom, ja sa ani nesnažím produkovať hudbu pre rádiá, či hudbu určenú pre singlové vydanie. Ale nakoniec, nejaká skladba musela byť vybratá a "Drifting" má najbližšie k tej definícii, aby mala skladba melódiu a rytmus.

Chystáš vydať z albumu aj ďalšie single?
Myslím, že bude ešte jeden, ale rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Ani konkrétna skladba alebo jej max. časovanie. Možno sa objaví v januári.

To asi bude závisieť aj od úspechu prvého singla, nie?
Svojim spôsobom áno, ale ja chcem vydať druhý singel bez ohľadu na to, či sa vôbec ten prvý niekde objaví... single sú dôležité z pohľadu udržania pozornosti na samotný album. Nemyslím si, že tie single budú rotovať v rozhlasovom éteri, keďže samotná hudba na to potenciál nemá, ale chcem, aby si ľudia môj projekt všimli. Aj preto poskytujem toľko rozhovorov.

Vždy si chcel nový materiál vydať pod menom Recoil? Mohol si k tomu použiť tvoje vlastné meno, nie?
Keď som odišiel z Depeche Mode, tak som premýšľal, či nezačať úplne nanovo, lenže neskôr som si uvedomil, že k tomu neexistuje absolútne žiaden dôvod a tak som pokračoval pod menom Recoil. Dobré na tom je, že moje meno zostáva "čisté", Recoil je jednoducho projekt a nie môj sólový album. Je to ako myšlienka, ktorá sa neustále mení. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, no nie ako z kapely. Veľmi rád pracujem s ľuďmi, no nie stále s tými istými.

Vieš si predstaviť, že by si sa niekedy opäť vrátil do Depeche Mode?
Absolútne nie. Už dávno to nepovažujem za správnu vec. Nakoniec, veď práve preto som odišiel.

Čiže preto, že nemáš rád kompromisy?
Nie, to rozhodne nebol ten dôvod. Je to skôr... mmm... a možno máte pravdu! Momentálne to s tým súvisí, ale to na druhej strane vyznieva, že som veľmi arogantný a komplikovane sa so mnou spolupracuje, čo rozhodne nie je pravda. Jednoducho som si uvedomil, čo vlastne chcem a už som mal dosť ospravedlňovania sa samému sebe, že chcem to, čo ostatní. Rád robím veci po svojom a vďaka možnostiam môjho vlastného štúdia nie som odkázaný na iných.... ale ako som povedal, rád pozývam k môjmu projektu iných ľudí a využívam ich talent a nadanie. Rozhodne nie som ten, kto vždy každému hovorí, čo má robiť a podobne. Nie som žiaden veľký diktátor.

Ani na to nevyzeráš. Prezraď nám, kedy vlastne projekt Recoil odštartoval, tuším to bolo niekedy v roku 1986, nie?
Prvá nahrávka bola vydaná v roku 1986, no projekt samotný vznikol omnoho skôr. V podstate to celé vzniklo úplnou náhodou. Pohrával som sa so samplami a nahral štyri skladby do demo podoby. Sampling bol vtedy niečim novým a pre mňa bolo vzrušujúce robiť niečo mimo kapely, len tak pre zábavu. Ale prehral som to Danielovi Millerovi z Mute a jemu sa to tak zapáčilo, že to chcel okamžite vydať. Takže, ako som povedal, bola to čistá náhoda, nič plánované.

A ako to pokračovalo?
Myslím, že sa to vyvíjalo postupne samé. Recoil je neustále sa vyvíjajúci projekt a nikdy neviem, ktorým smerom sa vyberie. Pracujem intuitívne, nasledujem vlastné inštinkty a sledujem, kam ma dovedú. Nie je tu žiadne plánovanie, ani tlaky. Nakoniec, Recoil začal ako vedľajší projekt.

Veci sa však odvtedy zmenili ...
No áno, teraz je to môj hlavný projekt, no stále na mňa nie sú vyvíjané žiadne tlaky.

Kedy si začal pracovať na albume "Unsounds Methods"?
V septembri 1996. Celé mi to zabralo asi 9 mesiacov, skončil som v júni.

A ako prebiehal samotný proces?
No, najskôr som začal so samotnou hudbou, snažil som sa nájsť nosnú tému pre jednotlivé skladby. To mi pomohlo posunúť hudbu vpred. V určitom bode som si uvedomil, že skladby budú komplenté iba s vokálmi. Tak som začal pátrať po vhodných ľuďoch, ktorí by sa o vokály postarali. Spojil som sa s nimi, poslal im pásky a návrhy tém, o čom by tie skladby mohli byť. Ponúkol som im dokonca, nech si zvolia témy vlastné, no oni sa rozhodli držať mojich návrhov.

Čiže ty si skomponoval hudbu a melódie, a hosťom si dal voľnú roku, pokial šlo o vokály a texty?
No, určite sa nájdu ľudia, ktorí budú tvrdiť, že o melódii sa v mojich skladbách hovoriť nedá, ale áno, o vokály a texty sa postarali hosťujúci speváci. Ja som sa postaral len o hudbu v pozadí.

Podľa čoho si si vokalistov vyberal a ako si sa vlastne o nich dozvedel?
Keď som mal hudbu takmer skompletizovanú, začal som sa obhliadať po vhodných ľuďoch pre jednotlivé skladby. S Douglasom McCarthym som sa poznal už veľmi dlho, takže som mal veľmi jasnú predstavu, ako by v tej ktorej skladbe mohol vyznieť a hlavne mi v predstavách úplne pasoval do jednej, dvoch piesní, ktoré som pripravoval práve pre neho. Hildiu som zasa poznal z posledného turné Depeche Mode. Aj v súvislosti s ňou som mohol viacmenej odhadnúť, ako budú skladby znieť. Ostatní dvaja vokalisti, to bol skutočný experiment, ktorý, podľa mňa, skvele zafungoval. Chcel som pracovať s novými ľuďmi aj z dôvodu, že by mohli so sebou priniesť niečo zaujímavé a vzrušujúce. Počúval som demo pásky a cez ne som sa dopracoval k Maggie Ester z NY a Siobhan Lynch z UK. Poslal som im moje pásky, neskôr sme sa stretli, prebrali možnosti a vyskúšali nejaké nápady.

Pracovali ste spoločne v štúdiu alebo ste si len vymieňali na páskach nahraté veci?
Po tom, čom som im poslal pásky, tak napísali k hudbe texty. No a následne sme sa stretli v štúdiu a nahrali vokály.

Predpokladám, že si pracoval vo svojom domácom štúdiu.
Áno, prakticky sme tam nahrali úplne všetko, len mixáž prebehla v štúdiu neďaleko toho môjho.

Myslíš, že s tými štyrmi ľuďmi budeš pracovať aj v budúcnosti?
Aby som bol úprimný, tak neviem. Je dosť možné, že jedného, či dvoch, prizvem, no takisto by som do budúcna rád pracoval aj s niekým novým.

Nepremýšľal si o tom, že by si mohol aj sám spievať?
No, ja na tomto albume tiež trochu spievam, no nie hlavné vokály. Nemyslím si, že mám vhodný hlas na spievanie. Môj hlas je príliš plochý a mäkký. Jeho zvuk sa mi príliš nepáči. A na druhej strane, ani texty mi veľmi nejdú. To radšej nechávam na iných.

Myslíš, že by tento album vyšiel aj keď by si zostal v Depeche Mode? A myslíš, že by znel rovnako?
To netuším, ale na druhej strane, ja nikdy nepremýšľam v štýle, čo by bolo keby... V každom prípade, po odchode z Depeche Mode som mal v smerovaní jasno, no bezprostredne som sa do práce nevrhol, pretože som bol mentálne úplne vyhorený. Vo svojom živote som jednoducho potreboval určité, veľmi dôležité, veci zmeniť. Rozviedol som sa, stal som sa otcom, odišiel som z kapely ... odohralo sa množstvo podstatných vecí, a keď som z toho tunela nakoniec vyšiel, bol som šťastnejší, než kedykoľvek predtým. Po ďalšiu kreatívnu prácu to bol dobrý štartovací bod. Znovu sa mi vrátil entuziazmus ...

Asi by sme sa mali vrátiť k hudbe. Podľa mňa sú tvoje nové skladby veľmi emotívne. Nemám na mysli precitlivelé, skôr veľmi temné. Prečo? Považuješ sa za temnú, morbídnu osobnosť?
Každý sa ma na to pýta ... Myslím, že mnohí zostanú rozčarovaní, keď ma stretnú. Nie som taký, aký dojem zo mňa vytvára moja hudba.

Každého osobnosť má viaceré stránky, si myslím.
To možno áno. Hudba mi tie stránky umožňuje rozvíjať, no mne príde ďaleko zaujímavejšie písať o temných stránkach života, než o radostiach z pocitu, že som sa stal otcom, napr. ... Nemyslím si, že je na tom niečo k zamysleniu. Ako som spomenul, pracujem veľmi intuitívne a nasledujem moje inštinkty. Skúšam rôzne veci a keď sa mi podarí dosiahnuť konkrétny pocit, tak mi je jasné, že som na správnej ceste. Nechám sa tým unášať, viac, či menej a nakoniec sledujem, že z toho vzišlo...

A ako by si opísal tento nový album?
Moja hudba má veľmi blízko k soundtrackovej produkcii, mieša v sebe rôzne atmosféry. Je veľmi zložité ju opísať ako celok. Hudba samotná má pre mňa veľmi vizuálny aspekt. Jej štruktúra je podobná filmu, pretože ide o veľmi podobný proces. V podstate o hudbe premýšľam v obrazovej podobe. Čiže, vytvorím určité zvukové obrazy a poviem nimi celý príbeh.. A texty nakoniec takisto rozprávajú nejaký príbeh. Hovorený "soundtrack" je celkom výstižné označenie pre moju hudbu.

Čo sa mne na tvojej hudbe páči, je fakt, že je veľmi rytmická. Rozhodne by som jej však nedával prívlastok tanečná. Tvoj názor?
Dávam si veľký pozor na to, aby rytmicky moja hudba kráčala s dobou. Počúval som predošlý album Recoil-u, ako aj staršie albumy Depeche Mode, a pri tomto konkrétnom som chcel, aby bol viac plynulý a menej programovaný... niečo na štýl Massive Attack alebo Portishead. Recoil ako taký je silne ovplyvnený trip hopom. Všetky tie vplyvy vlastne odrážajú moje hudobné chute.

Takže, nieleneže hudbu produkuješ, ale jej aj veľa počúvaš?
Áno, milujem hudbu a doma počúvam množstvo hudobných záležitostí. V zbierke mám kvantum klasickej hudby, gospelu, soundtrackov, trip hopu a tanečných záležitostí.

Akú nahrávku si si naposledy kúpil?
Myslím, že to bolo niečo od Fiony Apple? Ale až tak veľmi sa mi to nepáčilo. Takisto som si kúpil sountrack k filmu "Lost Highway".

Čo ťa v hudbe zaujíma najviac? Je to experimentovanie so zvukmi a atmosférami alebo skladba ako celom a "duša" hudby?
V podstate všetko, čo ste vymenovali... To, čo pre mňa dôležité nie je, sú texty. Teda, samozrejme, že texty sú dôležité, no nie vždy mám pocit, že dávajú zmysel. Skôr je pre mňa dôležité, ako tie texty znejú melodicky.

A čo samotné melódie?
Tie sú veľmi dôležité. Na trhu je toho k dispozícii veľa, čo využíva rovnaké rytmické prvky ako Recoil, ale len do určitej miery. Ľudia by sa totiž pri svojej hudobnej tvorbe mali v skutočnosti zaoberať viac melódiami a zvukmi, ale nerobia tak. Rytmus samotný mi nestačí, dôležitejšie sú podľa mňa melódie a ešte viac atmosféra skladieb.

Považuješ sa za hudobníka, skladateľa alebo skôr za producenta?
V prvom rade som producent. Byť hudobníkom, to nie je pre mňa najdôležitejšie, ale samozrejme, je veľmi nápomocné, ak má niekto hudobný talent. Ja sa najviac sústredím na štruktúru hudby - rozmiestnenie rôznych partov vo vnútri celku.

Znamená to, že hudba je pre teba viac experiment, než spôsob sebavyjadrenia?
Keď sa spomenie experimentácia, tak to vždy vyznie, akoby šlo o nejakú čudnú hudbu. Ale to tak nie je. Môj prístup k práci je jednoduchý: pokus - omyl. Na vyjadrenie mojich nápadov a myšlienok skúšam rôzne veci. Samozrejme si to vyžaduje veľmi veľa času, pretože pre mňa je dôležitý aj ten najmenší detail. Ale zistil som, že potrebujem prestávky, kedy sa musím venovať niečomu inému, inak riskujem, že stratím perspektívu.

Čiže sa hudbe venuješ z dôvodu určitej potreby?
Myslím, že áno. Je pre mňa spôsobom sebavyjadrovania a byť kreatívnym považujem za potrebné.

A čomu sa venuješ, keď nekomponuješ?
Tak, mám dvojročnú dcéru ...

Ako sa volá?
Paris. Vyžaduje si všetok náš čas, pretože nechceme opatrovateľku. Je našou prácou na plný úväzok. Preto sú moje záujmy aktuálne druhoradé. V kine som už nebol ani nepamätám, hoci kino milujem. Takisto rád zájdem niekam na večeru a na pivko :) Vážne neviem, ono sa zdá, že som neustále niečím zamestnaný, no pritom toho až tak veľa nerobím!

A čo tvoje plány do budúcna? Bude Recoil tvojim jediným projektom?
Možno si ľudia budú žiadať moju prítomnosť v úlohe producenta ich albumov. Takisto by som sa chcel podielať na nejakom serióznom soundtracku, ale to by ma musel o to niekto požiadať. Čo ma rozhodne neláka, sú remixy. Ak už by som sa do nejakého pustil, muselo by to byť niečo výnimočné.

Ako napríklad?
Mmm... neviem. Kraftwerk! Oni sú výnimoční... ale rozhodne nemám záujem vkladať príliš veľa energie do projektov niekoho iného. Radšej sa sústredím na ten môj projekt. Myslím, že ďalší album Recoil sa objaví veľmi skoro. Začnem na ňom pracovať hneď, ako to bude možné.

Kto myslíš, že si kupuje tvoje nahrávky?
Pravdepodobne najviac asi fanúšikovia Depeche Mode.

Prekáža ti to?
Nie, malo by mi?

Ide o to, že mnohí z nich sa riadia iba zberateľským inštinktom a ten je pre nich dôležitejší, než hudba samotná.
Myslím, že teraz ľudí podceňujete ...

Nemyslím to v zlom. Je mi jasné, že mnohí z nich hudbu milujú a kúpili by si tvoje nahrávky aj tak ...
Zasa, automaticky to brať nemôžeme. Ale dobre, u niektorých si viem predstaviť, že by to tak mohlo fungovať, ale rovnako si viem predstaviť, že ľudia, ktorým sa páči temná stránka Depeche Mode, ktorú som do kapely priniesol, ocenia tento nový album Recoil takisto. Nedávno som čítal na internete nejaké komentáre, z ktorých jasne vyplynulo, že ľudia mali úplne jasno v tom, čo kto v kapele robil ... ale samozrejme takisto veľmi dúfam, že aj iní ľudia sa budú o album zaujímať.

Máš v pláne s projektom Recoil aj koncertovať?
Nie, to rozhodne nemám. A myslím, že by som na turné radšej ani nešiel.

Je to preto, že tvoja produkcia sa na pódia nehodí alebo si skôr koncertovaním už presýtený?
Skôr to druhé. Hudba by sa pre živé prevedenie dala adaptovať. Možno by nešlo ani o klasický koncert, ako skôr nejaké predstavenie. Ale momentálne sa mi to toho aj tak nechce.

Dobre. Posledná téma: Depeche Mode. Tvoj názor na album "Ultra"?
Podľa mňa je to neférová otázka.

Ale album si počul, nie?
Áno.

Mnoho ľudí si myslí, že na albume chýbaš, obzvlášť si podľa nich chýbal v momente, keď sa nahrával. Súhlasíš?
Áno.

Predtým si povedal, že mnoho ľudí si kúpi tvoj album kvôli tvojej spojitosti s Depeche Mode. Ako dlho, podľa teba, bude tvoje meno spájané s niekdajším členstvom v kapele?
To mi je vážne jedno. Chcem, aby ľudia boli na projekt Recoil zvedaví a myslím, že to označenie "ex-Depeche Mode" niektorých ľudí k môjmu projektu priláka. Ja chápem, že ľudí môj odchod z Depeche Mode rozčaroval, ale na druhej strane, spájanie môjho mena s Depeche Mode neodmietam. A nerobí mi o tom problém rozprávať.

Je to súčasť tvojej histórie, je tak?
Presne. Depeche Mode tvorili značnú časť môjho života a bez kapely by som nebol tam, kde som dnes. Ale stále dúfam, že raz budú ľudia registrovať projekt Recoil pre úplne iný dôvod.

Oľutoval si za ten čas rozhodnutie odísť z Depeche Mode?
Nie a ako som povedal, dnes som šťastnejší, než kedykoľvek predtým.

Aj si s ostatnými z kapely v kontakte?
Ani nie. Odkedy som kapelu opustil, stretol som sa len s Davidom. Zdal sa mi naozaj v pohode. S Martinom a Fletchom som sa nestretol.

S nimi som sa rozprával vo februári a pochválili sa, že na Vianoce dostali od teba pohľadnicu s pozdravom. Pošleš im niečo podobné aj tento rok?
(smiech) Možno ...

zdroj: Orkus magazín, dmtvarchives.com