Veci si vybrali svoju daň - 1997

Dave Gahan, Martin Gore a Andy Fletcher sa vybrali hľadať svojho osobného Ježiša, no všetko čo našli, bol len diabol ukrytý v nich samých. Pri hľadaní spásy balancovali na hranici deštrukcie, a prevrhli sa na stranu závislosti. Depeche Mode, skupina ktorá sa priblížila so svojim 156 termínovým a 14-mesačným turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion" až príliš blízko k okraju priepasti.

To, aké bolo turné zničujúce, následky stále pretrvávajú, dokazuje zašeptaná veta vyliečeného alkoholika a narkomana Davida Gahana počas rozhovoru o turné a ich rozhodnutí nevyraziť na cesty s novým albumom "Ultra": [i]"Turné,"[/i] povedal, [i]"je strašné na to čo i len pomyslieť."[/i] Nový album Depeche Mode je vlastne triumfom viery a mravnej sily nad citovou vyprahnutosťou a zároveň oživenie zničených fyzických a duševných síl. Z mnohých hľadísk je to jeden z napozoruhodnejších návratov na scénu v celej histórií hudobnej scény. Pár týždňov pred vydaním albumu "Ultra" sa kľúčové jadro skupiny, Gahan, Andy Fletcher a Martin Gore, zišlo v londýnskom štúdiu v zdanlivo dobrej nálade, čím vlastne prelomili ticho, ktoré obklopovalo Depeche Mode v dobe veľmi dobre zdokumentovaných drogových problémov Gahana, odchodu dlhoročného člena skupiny, Alana Wildera (05/1995) a nespočetných správ o nekonečných vnútorných nezhodách skupiny, ktoré sa objavovali počas a po skončení tejto púte. No jednako, 17 rokov na scéne, a napriek tomuto tvrdému boju o prežitie, prišli so štýlovým, presvedčivým, dojemným a prekrásne prešibaným albumom, ktorý nielenže ignoruje problémovú minulosť, ale v určitom stupni sa aj odkláňa o Goreho posadnutosti náboženstvom a neľútostného hľadania spásy, ktoré dominovali na predošlom albume "Songs...", ako aj jeho predchodcoch. Gore nie je úplne vážnym bádateľom ľudskej duše. To sa ani nikdy nezmení. No navzdory evidentnému zvukovému posunu albumu "Ultra", ktorým sa skupina vybrala na spletitú cestu so zástavkami v podobe všetkého, rockom počnúc, pokračujúc veľkými popovými baladami, americkou gitarovou country scénou a tanečným šialenstvom končiac, ešte stále zostávajú zovretí v pazúroch sparťanského džezu, unášaní pustatinou obklopenou ozvenami predošlého albumu so svojou zničujúcou atmosférou. Depeche Mode mohli sami seba vydesiť, no na útek sa nedali. Dnes však už neholdujú takej záľube v temnote ako kedysi. Je to z nich cítiť aj počas rozhovoru. Tento celkový prerod však zhodnotí až čas. No sú pripravení sa s tým všetkým popasovať. Majú za sebou veľa práce, no treba dodať, že veľa jej majú ešte pred sebou. O tom nešťastnom turné dokážu stále rozprávať bez problémov, a to aj napriek tomu, čo spôsobilo. [i]"Po tom, čo sme dosiahli absolútny vrchol, sme mali zrazu veľký problém zotrvať spolu v jednej miestnosti. A toto napätie vládlo medzi každým z nás. No nikdy to neprerástlo do otvoreného konfliktu,"[/i] hovorí Fletcher. [i]"Celých 14 mesiacov sme sa s tým snažili vyrovnať,"[/i] pokračuje Gore. [i]"Na napriek tomu bolo nevyhnutné, aby mal každý k dispozícií vlastnú limuzínu."[/i] Gahan poznamenal, [i]"Rozdielne hotely sme neobývali, hoci to na navštívenkách bolo uvedené čosi iné. Ale obývali sme iné poschodia. Mali sme oddelené úlpne všetko: každý mal svoju ochranku, vlastné obytné priestory. Spolu sme boli len na javisku a tam nám to fungovalo vcelku dobre. Každý plnil svoju rolu a vedel, čo a ako má robiť. Pódium bolo pre každého z nás asi to najpohodlnejšie miesto. Musíte si uvedomiť, že toto sa netýkalo len nás. Spolupracovalo s nami 100 ľudí a ovplyvnilo to každého: city každého z nich boli nalomené a veľmi často to končilo nejakým konfliktom."[/i] [i]"Myslím, že sme sa z toho v mnohom poučili,"[/i] pokračuje Fletcher. [i]"Myslím, že sme si vtedy toho na plecia zobrali až príliš, no dúfam, že dnes každý poučený, pozná svoje možnosti."[/i] Gahan sa pri spomienkach na prežité extrémy sucho pousmeje, [i]"myslím, že každý večer sa organizovali štyri rôzne párty."[/i] Gore sa pridá, [i]"Začalo to vždy na rôznych poschodiach hotela a potom sme si uvedomili, že aj pod nami a nad nami niekto je, tak to skončilo vždy presúvaním z miesta na miesto. Aby som bol úprimný, návrat domov bol skutočnou úľavou. Teda, prvé dva, tri týždne boli absolútne príšerné, no bol to pocit, teda aspoň u mňa, že by bolo ďaleko horšie, keby som zomrel na pódiu."[/i] A že k tomu nemal ďaleko: [i]"Vybral som sa na malú dovolenku, tým istým lietadlom ako Alan Wilder. Mali sme z Dallasu namierené do San Juan. Bolo to obrie lietadlo spoločnosti American Airlines. Krátko po štarte som začul príšerný hluk, lietadlo sa naklonilo a začalo sa rútiť k zemi. Stewardky sa snažili k nám dostať, no pri takom náklone bolo nemožno dostať sa do priestorov pasažierov a snažiť sa zabrániť panike. Však oni samé vyzerali príšerne vystrašené. Pamätám si ten pocit, ktorý ma prepadol, že sme už prakticky mŕtvy. Pilotovi trvalo asi 10 minút, kým nám oznámil, že sme mali menší problém s tlakom."[/i] Gahan sucho priznal, že sa permanentne zvyšovala šanca, že sa na pódiu skôr či neskôr niečo stane, priam to viselo vo vzduchu, koniec koncov, taká šanca sa naskytne vždy, keď ste spolu deň čo deň 15 mesiacov - to je ako keby ste sa pozerali do "suda s pušným prachom". A to je aj jedno z možných vysvetlení textu chrumkavého, úderného, rockového - áno, rockového, hoci dnes toto označenie skupina priam neznáša - singla z albumu "Ultra", "Barrel Of A Gun". Ďalšie vysvetlenie poskytol Gore, ide o nepriamy odkaz na Gahanove závislosti. No nejde o nič konkrétne, poznamenal, [i]"Nejedná sa o nič konkrétne. Ide skôr o obrazné vyjadrenie. Je to o stave, kedy nemáte na rozhodnutie toľko možností, koľko by ste chceli. Verím, že každý z nás sa narodil s určitou genetickou preddispozíciou, čo znamená, že sa od toho môžeme odkloniť, no len nepatrne. Potom treba brať v úvahu celé sociálne pozadie. Každý má tú svoju celu, v ktorej je uväznený. A o tom je tá skladba. Nemal som veľa možností v pozícií, v ktorej som, takže v tomto prípade nejde konkrétne o smrť."[/i] Po mal odmlke sa zachechce a dodá, [i]"O smrti sú tie zvyšné skladby."[/i] Ide o jeho malý žart a zároveň o akýsi opravný proces. Následne sme prehodili tému na dobré časy, ktoré zažili na turné, o tom, čo mali pred jeho začiatkoch v pláne (má to vôbec zmysel?). Je to akási motivačná terapia a nevyhnutne to vráti konverzáciu späť k dani, ktoré si turné vyžiadalo, o tom, ako sa to nedalo zastaviť a ako je dobré tie dni nazývať "vťahujúca špirála". Gahan odpovie jednoducho, [i]"Človek má predsa nemá tendenciu pamätať si len tie zlé časy a zlé momenty v živote. Často je to v spôsobe života. Odmenou nám boli skvelé a vypredané koncerty odohrané pred skvelým publikom, už ani neviem, v koľkých mestách. Mám pocit, že sme si akosi neuvedomil aké je to všetko šialené. Pochopili sme to všetko až uprostred toho cirkusu, no už sa to nedalo zastaviť. Jednoducho sme to nemohli zastaviť."[/i] Teraz si uvedomujú, a vždy budú, akým peklom prešli. Muselo prísť zákonite k zmenám a jedna z nich je táto: [i]"Nemyslím si, že by sme mali v úmysle vyraziť s týmto albumom na turné,"[/i] hovorí Gore. [i]"čo je vlastne po prvý krát, čo takú možnosť vôbec zvažujeme."[/i] [i]"Koncertovanie, hmm.. je strašné na to čo i len pomyslieť,"[/i] povie Gahan a zmĺkne, no následne sa Fletcher pokúša vysvetliť situáciu. Gahan sa na chvíľu odmlčí a potom v absolútnou úprimnosťou urobí ďalší krok vo svojej terapií, ako to urobil v rozhovoroch už niekoľkokrát. [i]"Myslím, že som si uvedomil, že ak by som nemal svoje zdravie, nemal by som nič,"[/i] povie s citeľný zachvením v hlase. [i]"Ak by som nebol schopný ráno vstať a cítiť sa v pohode, tak potom by všetko bolo len čistým chaosom. Vyčerpávalo ma byť vyčerpaným, takže si všetko vyžadovalo dlhší čas. Po turné to trvalo pár rokov, predtým som nedokázal prestať brať drogy, no teraz som neskutočne šťastný, že môžem povedať, 'som už deväť mesiacov čistý.' Je to minulosť a tú zmeniť nemôžem, no môžem si dávať väčší pozor v budúcnosti, pretože nezáleží, čo mi život prinesie, nezáleží na tom, čo práve robím, pretože viem, že na konci dňa skončím sám so sebou."[/i] [i]"Dlho som nebol so sebou spokojný, a to všetko, čo sa mi stalo, no, po tom všetkom som nedokázal viac vidieť veci v pozitívnom svetle. Keď sa stanete závislým, vaše vízie sa zahmlia a aby ste to nejako zakryli, nasadili si akúsi masku, tak jednoducho neustále beriete drogy a užívate alkohol. No potom nikdy nemáte šancu prísť na to, kto vlastne chce a čo vlastne chcete."[/i] [i]"Po turné sme si dali dlhú pauzu a ja som si zrazu uvedomil, aký som bol a vôbec sa mi to nepáčilo. Vedel som to už dávno, len chvíľu trvalo, kým som si to naozaj uvedomil."[/i] Za ten čas sa Gahan pokúsil o samovraždu a kým uvidel svetlo na konci tunela a cestu späť, prekonal niekoľko predávkovaní - jedna ťažká skúška nasledovala ďalšiu no nakoniec príbeh skupiny predsa len pokračuje: pripúšťa, že pokušenia boli obrovské, no chopil sa šance, a tú mu ponúkla aj samotná skupina. No pod týmito skladbami "osudu" je skôr podpísaný Goreho talent ako sila, ktorá prinútila Gahana znovu prežiť svoje nočné mory formou verejného exorcizmu. Gahan, ktorého hlas poznačil extrémny spôsob života sa vrhol na hlasové tréningy a na prekvapenie jeho samého sa dostavilo citeľné zlepšenie hlasovej dispozícií a to až v takej miere, že je pri počúvaní albumu "Ultra", kde konečne triumfuje ako spevák, cíti skutočnú hrdosť. A Depeche Mode sa chopili ďalších šancí. Potom, ako sa objavili správy o prvých demách skupiny, naverbovali k sebe ich dlhoročného fanúšika Tima Simenona, ktorému zverili produkciu albumu a na nahrávanie prizvali aj niekoľko prvotriednych hudobníkov: Jaki Liebzieta, bubeník, ktorý kedysi pôsobil v nemeckej elektronickej a experimentálnej formácií Can; Dauga Wimbisha, zakladateľa Living Colour a bassáka Tack; B.J.Coola, hráča na pedal steel gitare, ktorý skvostne odohral svoj part v "The Bottom Line", v Goreho country opuse, ktorý dokonca sám naspieval. Nahrávalo sa viac ako 16 mesiacov v šesťtýždňových štúdiových etapách, tak ako je to u Depeche Mode zvykom, medzi ktorými vždy Gore vyžiadal mesačnú pauzu, aby dopísal ďalší materiál. Album "Ultra" je plný trblietavých a dojemných emócií, ktoré sú nefalšovaným kontrastom k beznádeji a zúfalstvu dušetrhajúcemu a temnému albumu "Songs Of Faith And Devotion". Depeche Mode sa zviezli s piatimi jazdcami apokalypsy, našli vlastné kríže, na ktorých sa ukrižovali a dnes, duševne obrodení, dokážu jeden druhého zniesť a prijať do svojho náručia. Má to niečo spoločné so samotným životom a hoci "Ultra" nie je plný ruží a vzrušenia v dokonalom, pestrofarebnom svete, sú Martin Gore, Andy Fletcher a Dave Gahan vďační za tlkot vlastných sŕdc. Kde skončia o ďalších 17 rokov, to ani netušia. Kedysi ich to trápilo, dnes už nie. Gore potichu dodá, [i]"Myslím, že ak pochopíte samého seba, tak bude vždy pri vás niekto, kto bude s vami súhlasiť. Každý z nás je úplne odlišný, no vždy sú tu určité emócie, ktoré zasiahnu väčšinu ľudí."[/i] Gahan nadviaže na myšlienku, [i]"Myslím, že keď spievam deväť skladieb, tak poznám, kde sa v nich nachádza to "pravé". Ak to pohne mnou, tak som si istý, že rovnakým efektom to zapôsobí aj na niekoho iného a je skutočne milé spievať od srdca skladbu, v ktorej sú aj vaše pocity. Keď spievam, som schopný dať zo seba omnoho viac, ako keď sa o tom len pokúšam rozprávať."[/i] Fletcher, ktorý tentoraz zväčša ticho počúva, dodá, [i]"Veci si vybrali svoju daň, no všetko to, čo sa nám stalo, nám pomohlo odkryť to najlepšie, čo sa v nás skrývalo. Ľudia ani neočakávali, že sa vrátime, museli sme to dokázať sami. Teraz sme v omnoho lepšej forme, ako tomu bolo naposledy."[/i] Gahan si odkašle a rozhovor uzavrie, [i]"Som šťastný, že sa mi môj život opäť vrátil do mojich rúk."[/i] A možno sú rovnako šťastní všetci. No a čo sa týka albumu "Ultra" - je jedno, čo bude v živote Depeche Mode nasledovať, oni našli opäť svoju dôstojnosť a nádej.

Názory Devotees (47)

Dangerous

 1    29. máj 2006 o 14:11

Depeche Mode sa zviezli s piatimi jazdcami apokalypsy, našli vlastné kríže, na ktorých sa ukrižovali a dnes, duševne obrodení, dokážu jeden druhého zniesť a prijať do svojho náručia.


hm…

tuner1

 2    29. máj 2006 o 15:05

do kelu dokym som dosiel na koniec textu tak som zabudol aky bol nadpis grin
no pekne. asi by som nedokazal koncertovat s niekym s kym nemozem byt ani v jednej miestnosti. by som s tym prastil a bolo by vybavene. ale nasli sa nejako a o par dni ich tu mame. kto z vas by si mohol zelat viac?

insight

 3    29. máj 2006 o 15:39

ULTRA- moj najoblubenejsi album

Rebekka11

 4    29. máj 2006 o 17:17

Ultra je perfektne prepracovany album aj ked ja mam radsej Violator….....

TinQa

 5    29. máj 2006 o 17:47

obdivujem ich wink

nissan

 6    30. máj 2006 o 09:34

V tomto článku je toľko úprimných a pekných myšlienok ako v celom albume ULTRA. To obdobie som bol mal veľmi rád - vedeli tak diskrétne a s takým anglickým štýlom opísať všetko okolo seba. Potom to už bolo klišé - Exciter, vlastné projekty a tak.Ale ULTRA je skutočným symbolom DM.

insight

 7    30. máj 2006 o 09:47

vravis mi z duse nissan

Beladona

 8    30. máj 2006 o 10:12

A Dave byl hodne skromny a pokorny, ale brzo zase dostal roupy grin

chmelko

 9    30. máj 2006 o 10:20

Beladona:presne lol
ked zase zistil ako ho stále baštíme, tak už zase nebol len jeden z detoxovej skupiny..

Monghi

 10    30. máj 2006 o 10:39

je prilis arogantny, nemam ho rad…

dvestotri

 11    30. máj 2006 o 10:46

Monghi - to asi preto, ze si uvedomuje, aky je dolezity a aka je hviezda.
Ale ci ma hviezdne maniere, to neviem.
Podla mna ani nie. Ved uvidime v BA.
Mam plan sa s nim stretnut. Dufam, ze aj on ma v plane sa stretnut somnou :-D lol

Beladona

 12    30. máj 2006 o 10:56

Arogantni mne prijde prilis silne slovo. Pokora mu slusela, ale nebyl to on. Osobne mam pocit, ze dm zazivaji soucasny uspech predevsim diky tomu, ze se mu vratila zivotni energie, kterou rozdava okolo sebe.

chmelko

 13    30. máj 2006 o 10:58

dvestotri:no ked sa mu postavíš do cesty a stihneš to pred ochrankou tak to vyjde;-)
myslím, že najviac ho vystihuje ten dialog v aute na 101 bonuse, kde povedal :vieš moj, život ja dar, na to dostal logický argument, že všetky životy su dary a na to už Dave velmi nereagoval. Myslím, že je až velmi zahladený do seba, ale ktovie aký kreteni by sme boli na jeho mieste my :-D

dvestotri

 14    30. máj 2006 o 11:01

Gahan zije uplne iny zivot.
Ale, ked sa snim stretnem, tak sa ho to spytam. :-D lol

Gabriel

 15    30. máj 2006 o 11:03

dvestotri: necham Ta cez neho pozdravovat wink

dvestotri

 16    30. máj 2006 o 11:13

Gabo - jasne, to by si mohol
Inak, uz vies o com s nim budes kecat???

chmelko

 17    30. máj 2006 o 11:18

no jasne, že o nás a o dm.sk, alebo sa mýlim Gabo? :cool:

Gabriel

 18    30. máj 2006 o 11:19

dvestotri: tam velmi priestor na kecanie nie je… to len jeden nemenovany netovy portal si to tak vymyslel smile

Dangerous

 19    30. máj 2006 o 11:26

Dave je arogantní? To je dobře, absolutně nechápu lidi jejichž cílem je setkat se s Davem Gahanem, jakoby měl mimo svůj zpěv co říct…

Beladona

 20    30. máj 2006 o 11:40

to dangerous: nechtela bych s nim mluvit ani se setkat tvari v tvar, ale docela by me zajimalo, jestli z nej sala charisma.

chmelko

 21    30. máj 2006 o 12:36

Beladona:ak by si vycítila, že ta ma chce mat hned z krku, tak by si navycítila asi nič, skor si myslím, že by bolo zaujímave pokecat s Martom ked sedel v Prahe v klube v tom boxe:-)..to by ma viac bralo,ako meet and greet

Beladona

 22    30. máj 2006 o 12:54

to chmelko: presne tak, akce jako meet & greet jsou neprirozene. I kdyz ja bych asi nedokazala s nima bez rozpaku pokecat ani v te Radosti. Spis jen tak zvenku pozorovat, co vyzaruji.

Dangerous

 23    30. máj 2006 o 13:42

myslím, že Dave je vřelý člověk a to co monghi nazývá arogancí já nazývám sebekontrolou…

btw. tenhle arogantní člověk se zatím na posledním koncertě rozloučil publikem slovy:

Thank you to you, without you, we’d be nothing”.


Fakt to zní arogantně, nebo namyšleně????????

Ringo

 24    30. máj 2006 o 13:51

Dave a arogantni? To je blbost. Dave se citil naopak vzdy menecenny a to docela neopravnene, nechapu totiz jak muze mit hvezda jeho kalibru pocit menecennosti. Dave je ted predevsim disciplinovany, protoze vi, co s nim udelala slava, pronasledovani fanousku (obtezovani jej kolem jeho vlastniho domu v LA a pod.) Velmi chapu ze si drzi odstup. Ve slave je velke riziko. Vzdy se mezi hordou fandu muze objevit dealer:-)

Monghi

 25    30. máj 2006 o 14:58

ajhla, aka diskusia po mojom prispevku… ale neberiem to spat… Dave mi bol svojim chovanim vzdy z DM najmenej sympaticky, to vsak neznamena, ze ho neuznavam a nepriznavam mu velku mieru na uspechu skupiny. Mne skor vyhovuju povahy ako Martin a Alan. Dave sa hra az na prilis velkeho profesionala, na podiu nie je absolutne uvolneny a prejavuje sa to potom aj v jeho chovani. Ked vidim videa z meet&greet;, pripadne si vsimam jeho chovanie na podiu, jednoducho mi to nesedi… uvolnenost to je to, co sala na podiu z Martina a to je presne to, co sa mi na nom paci:)

Beladona

 26    30. máj 2006 o 15:03

No jasne Monghi. A proc myslis, ze cele roky pil a fetoval? A proc je dneska Martin uvolneny a Dave ne lol

Dangerous

 27    30. máj 2006 o 15:03

btw. monghi příjde Ti Robert Smith uvolněný na pódiu??? Nebo jako profík?

Dangerous

 28    30. máj 2006 o 15:04

to Beladona: přeeeeeeeeesně tak!

Monghi

 29    30. máj 2006 o 15:09

dangerous: preco do mna rypnes vzdy “temou”, ktorej sa na tychto strankach snazim vyhybat… zrovnavas nezrovnatelne

Dangerous

 30    30. máj 2006 o 15:18

nene, monghi, neber to jako rýpání, já vím, že si ve Vídně se cvengem rozesmál Fletche a Gorea, ale zkus Gorea rozesmát když zpívá, maximálně se soustředí a na podiu se ani nehne, to z trojice “zpěváků” Gore, Gahan, Smith, nejvíc komunikuje s publikem Gahan….

Monghi

 31    30. máj 2006 o 15:21

dangerous: ale to je v poho… ale skus sa ist pozriet na 3 koncerty tohto turne a potom mi povedz, o com to s Gahanom na podiu je… uz sme to tu preberali neraz. Je to cista spartakiada, ci v pohyboch, ci v komunikacii s publikom. Kaslite na moje nazory:) nenechajte sa obrat o vlastne dojmy. Koncim:)

Dangerous

 32    30. máj 2006 o 15:31

ne, monghi, to je skvělé téma a Tvůj pohled je důležitý..

Gahan je skutečně jak spartakiadní cvičenec, ale protože tohohle chlapíka pár let sleduji, klonil bych se k názoru, který tady již nastínil Ringo, aneb Dave Gahan je strašný trémista, který se bojí, že něco pokazí a má pocit méněcennosti proto předvádí show jak přes kopírák, včetně výkřiků, pohybů všeho…tak to bylo vždy…i v 93 a 94 (i když tady na pár koncertech měl přebráno, takže se celou show řehtal a občas něco povídal, viz Budapešť 93 (stadion MTK) nebo San Francisco 94 atd.

Beladona

 33    30. máj 2006 o 15:42

Monghi: my vidime to same co ty, ale zalezi na tom, jak to vnimas. Mne to pripada lidske a spis mne je ho lito, kdyz vidim, jak se snazi a uz mu to za strizliva tak nejde grin

nissan

 34    31. máj 2006 o 09:58

Myslím si, že nie je na mieste porovnávať Davida s Robertom Smithom. Monghi podľa mňa len chcel povedal, že Robert a Martin sú proste typ ľudí, ktorí nemusia byť fyzicky príťažliví, ale keď prídu na pódium, tak to ich fluidum si vás okamžite podmaní. Nehovoriac o ich ich výpovediach, ktoré vás zasiahnu tak, že ste na pokraji fyzickej i psychickej prítomnosti.
Môžem len potvrdiť fakt, že úpre mňa najväčšie zážitky na doposiaľ videných live DM boli v r. 98 Home a A question of lust, 2001 v Prahe Surrender a Breathe a naopak, keď si spomeniem ešte raz na Prahu 98 a hluché I feel you, ktoré sa ešte opakovalo v r. 2001 a 2003. Strašné.
Fakt niet presnejšieho označenia na Davida ako napísal monghi - spartakiádny cvičenec. Vždy viete čo príde, v ktorej sekunde v tej-ktorej piesni čo povie, aké gesto urobí. Ale to je už stará pieseň. Na nadchádzajúce live sa treba predtým poriadne vnútorne zahriať, postaviť sa čo najbližšie k Martinovi a nespustiť z neho oči. A Dave nech si odcvičí svoju zostavu.Veď nejak to už vydržíme.
PS. A nezabudnite mu v zákulisí povedať ako super vyzerá. Rád to počuje.

Monghi

 35    31. máj 2006 o 11:50

nissan… mal si to napisat presnejsie… nakoncerte v BA sa spolu postavime oproti Martinovi:) ...

Ringo

 36    1. jún 2006 o 09:37

Ja mam snad pocit ze se tu bavime kazdy o jinem zpevakovi. Videl jsem spoustu live videi ruznych skupin a musim rici, ze Dave cvici s publikem nejlepe, nejvice s nim komunikuje a je videt ze publikum vnima, ze tam je. Zatimco mnohe kapely prave nastoupi na podium, odcvici to sve, aniz by se pohledeli jedinemu divakovi v hledisti do oci. Proste jako by mezi podiem a hledistem byla zed. U DM tohleto neni a je to hlavne diky Gahanovi. Vyzdvihujete podiove vystoupenio Gorace a ja absolutne nechapu, proc. OK, Martin ma zvlastni charisma, ale kdyz zpiva, citim z nej ze je to obrovsky pan skladatel a jako takoveho jej ctim, proto mi jeho vystoupeni pripada jako opravdova raritka. Jenze si take vsimnete toho, cemu tu asi rikate uvilnenost. Martin ma krecovite neprirozene gesta, neprirozene grimasy, kdyz zacne delat nejake gesto rukama, tak jakoby se zasekl a nevedle jake gesta delat dal, tak porad opakuje to gesto za sebou, coz pak vypada velmi komicky. Jeho poskakovani s kytarou je sympaticke, snazi se ukazat ze je taky zivy, ale vubec ne uvolneny, protoze mu to ocividne nejde, je jak dreveny. Coz je v poradku, je to skladatel a doprovodny hudebnik, ne showman. Nechapu jakou uvolnenost v nem vidite. Naopak Dave ma show spickove pripravenou, je to profik a kdyz se mu dilo dari, tak prave z nej cisi ta uvolnenost, pohoda a dobra nalada. V Praze to z nej vylozene salalo tak, ze publikum z nej bylo nadsene a on k zaveru vesele maval na rozloucenou na vsechny strany. A navic take neznam mnoho kapel, kde zpevak podekuje po kazde pisni. A Monghi, ne kazdy zpevak se zhulaka pred koncertem jako Smith, ktery zapomene svou show a pak je nucen vymyslet experimenty napodiu a zpivat jine slova, protoze ty puvodni zapomel.

Monghi

 37    1. jún 2006 o 09:41

ringo: a zasa si zabrdol do niecoho, comu sa tu vsemozne vyhybam, ale cert to vem…

... mimochodom, nezabudaj na fakt, ze kazdemu sa na koncerte DM paci nieco uplne ine, a u mna to Dave jednoducho nie je… a co? :D

chmelko

 38    1. jún 2006 o 09:54

každý ma nacvičenu show, ale dave to dotiahol do absolutnej dokonalosti.
Ringo:nemožem suhlasit, čo si napísal o Smithovi…
videl som ho už niekolko krát a určite nemožem povedat, že by zabudal svoju show, len ho asi nebaví po X-krát rovnake gesto pri danom okamihu a to sa mu v podstate ani nedivím

Beladona

 39    1. jún 2006 o 10:07

Robert nema co zapomenout, vzdyt tam stoji jak solny sloup grin
Vzdyt je to jedno, kazdy je jiny, ale ze vsech 3 je citit roztomila lehka nejistota. Hlavne ze pekne zpivaji, kvuli tomu tam prece jsou.

chmelko

 40    1. jún 2006 o 10:10

tiež Robert ma dlhšie texty, tak sa musí sustredit :-D
no ale neviem si predstavit s gitarou behat z lava do prava, preboha AC/DC už nie lol

Ringo

 41    1. jún 2006 o 11:41

jinak nic proti Smithovi, ja jen prirovnaval to, ze nekteri jsou z nej na koncerte paf a na Dava Gahana dsti siru za to, ze se chova jinak a vycitaji mu neco, co stejne nedela ani jiny jimi oblibeny interpret. The Cure rulez, samozrejme hned po DM:-)

Dangerous

 42    1. jún 2006 o 12:09

Jednou jsem byl na koncertě The Cure, trval asi 3,5hoďky, za tu dobu se jednou Smith otočil na Simona (můj nejoblíbenější člen The Cure), jinak se ani nehnul a po koncertě mě kámoši vzbudili a šli jsme dom, takže kluci ještě jednou díky!

Ringo

 43    1. jún 2006 o 12:14

DANGEROUS: grin))))))))))))

Emulator

 44    2. jún 2006 o 07:33

Ked si predstavite v akom tlaku bol Dave a tiez cela skupina pocas jednotlivych koncertov,tak sa Daevovi s tymi drogami ani necudujem.

tuner1

 45    2. jún 2006 o 09:02

ja som tiez pod tlakom v robote a nedrogujem

Ringo

 46    2. jún 2006 o 09:09

TUNER1: to se ti zda, zpevaci to maji tezsi. Jeden den jsou nuly a   druhy den se jim znenadani nasype hora penez a stoji na podiu pred tisici divaky kteri pred nim omdlevaji. Cloveku stoupne najednou sebevedomi. Na takove uspesne se pak snadno lepi ruzni smejdi jako mene slavne kapely ktere svou slavu dobyvaji drogami, dealeri, kalkulujici podle zenske, ruzni naseptavaci kteri radi jak byt jeste vice bozsky a nestesti je na svete. Tvuj tlak v praci je jen kazdodenni rutinou.

tuner1

 47    2. jún 2006 o 11:59

ringo: ja viem neda sa to porovnat ale ked si to tak vezmes tak aj koncerty su rutina pre tie kapely. ked sa nieco opakuje, je to monotonne-stava as to rutinou;-)  ale ved netreba sa moc rozplyvat nad tym co bolo. vsetci prezili v zdravi a tvoria dalej