V celej Philadelphii nebol ani jeden plagát DM…

Bol som vo Philadelphii len druhý deň, ale rozhodnutie ísť na koncert Depeche Mode 30.6.2001 padlo už na Slovenku. V celej Philadelphii nebol ani jeden plagát DM. Lístky som zohnal hodinu pred halou First Union Center bez najmenších problémov (správy hovoria, že bolo vypredaných necelých 8 tisíc lístkov z 20 000). Všetky miesta boli na sedenie.

Philadelphia, 30.6.2001

Všetky miesta boli na sedenie, ale aj tak na nich nikto nesedel (nehrozila tu tlačenica podobná na koncertoch v Európe). Bol som na pravom boku asi desať metrov od pódia. Perfektný výhľad, vynikajúci zvuk (nie ako v Prahe). Typickí americkí depešáci mali asi sto kíl, kraťasi, žlté tričko, hamburger a colu. V čiernom bolo len pár prívržencov Marilyna Mansona.

Po zdĺhavom intre (Easy Tiger + Dream On acoustic instrumental) sa objavila na pódiu skupina spolu s bubeníkom Christiánom Eingnerom (bicie) a Petrom Gordenom (klávesy). Dave mal na sebe mierne zvonové nohavice a koženú vestu. Martin bol celý v bielom, okolo krku mal dlhé biele perie. Pravdu povediac som ho v cirkusovejšom oblečení nevidel od začiatku osemdesiatych rokov.

Úvodná The Dead Of Night poriadne rozpálila publikum a Dave šalel. Bolo to dosť pritvrdené a vtedy som mal dojem, že Manson sa nechytá.

Philadelphia, 30.6.2001

The Sweetest Conditions pokračovala vo veľmi dobrej nálade. Chlapci vyzerali sviežo, boli veselí, Dave veľa komunikoval s publikom a bol priadne "naspídovaný". Z Martina som mal dojem, ako by bol opitý. Potom začali rozprávať o 20 rokoch skupiny.
Zrýchlenie nastalo pri Dream On v prerobenej a nadupanej verzii. Dave sa dostával do varu.
Kľudnú atmosféru priniesla pomalá vložka skladajúca sa z When The Body Speaks, Waiting For The Night a Freelove. Bolo to zahrané veľmi pekne, dojímavo a takmer až sladko, aj keď Freelove nezanechala takú odozvu akú som čakal (pomalá skladba na to, aby ju mohol spievať dav), bola to asi najkrajšia skladba koncertu. V tejto časti koncertu sa objavili na obrovskom plátne v pozadí videoprojekcia. Bohužiaľ nevyrovná sa to Devotionalu.
Dave si urobil pauzu a Martin zahral Home, Breathe, The Bottom Line po ktorej povedal:
"I promise we're no country", čo vyvolalo v publiku smiech. Nálada bola vynikajúca a nezvratne rýchlo sa blížil koniec koncertu. Po výbornej Black Celebration nasledovala záverečná Never Let Me Down Again, ktorá bola prerobená na nespoznanie.
Koncert natáčala hudobná stanica MTV. Uvidím, či sa koncert objaví v celej dĺžke alebo len niekoľko skladieb.

Playlist koncertu:
Intro - Easy Tiger + Dream On (Dave Clarke Acoustic Instrumental)
The Dead Of Night
The Sweetest Condition
Halo
Walking In My Shoes
Dream On
When The Body Speaks
Waiting For The Night
The Bottom Line (akustická verzia)
Breathe
Freelove
Enjoy The Silence
I Feel You
In Your Room
It's No Good
I Feel Loved
Personal Jesus
Home
Clean
Black Celebration
Never Let Me Down Again