Soulsavers (2012)

Soulsavers (2012)

Po albume "Sounds Of The Universe" sa Martin spojil s Vincem Clarkem, Fletch sa postavil za dj-ský pult a David našiel spriaznenú dušu prekvapivo v Richovi Machinovi zo Soulsavers.

Takže, tento víkend si strávil v štúdiu?
Áno. V podstate som skončil... hotovo ešte nemáme, ale sme veľmi blízko k dokončeniu nového albumu Depeche Mode. Rátam, že o niekoľko týždňov by sme to mohli uzavrieť a následne posunúť na mixáž Floodovi do Londýna. Takže, tomuto som sa aktálne venoval.

Ide to naozaj dobre. Tú najlepšiu časť roka sme strávili práve týmto. V minulom roku sme prakticky iba písali, no takisto som bol zaneprázdnený so Soulsavers. A to som si po poslednom turné s Depeche Mode sľúbil, že si doprajem riadnu pauzu, no nakoniec som pracoval. Vždy to tak nakoniec dopadne.

No skladateľstký proces s Richom Machinom ma príjemne prekvapil. Bolo to doslova magické. Nik z nás nič také neplánoval, jednoducho sme to tak cítili. Poslal mi nejaké svoje nápady a ja som k tomu pridal vlastné nápady, napísal texty, navrhol nejaké tie melódie. Zabil som s tým väčšinu minulého roka. Samozrejme, nepotil som sa pri tom v štúdiu. Rich mi každých pár týždňoch poslal niečo nové a ak som mal pocit, že by som s tým mohol niečo urobiť, tak som to skúsil. Žiaden tlak na mňa vyvíjaný nebol.

Čiže ten album vznikol kompletne cez internet alebo ste spolu pracovali aj v štúdiu?
Nie. V štúdiu sme spolu nikdy neboli :) Rich ale áno. A možno to tak bolo aj vďaka tomu, že som z Richovej strany nepociťoval žiaden tlak. Dokonca sme len veľmi zriedla diskutovali o mojej práci a ja som nikdy nekomentoval to, na čom pracoval on. Len mi poslal tie svoje nádherné kúsky, či už hrané na organe alebo gitare, a ja som začal písať. Keď som si raz v mojej hlave svoje predstavy ujasnil, tak som zašiel do môjho štúdia v New Yorku, s Kurtom Uenalom, ktorý tam takisto komponuje. S ním som dokonca skomponoval niekoľko vecí pre nový album Depeche Mode, ale to už je iný príbeh. Takže, nahrali sme nejaké vokály a keď som si bol istý s tým, čo som skladbe pridal, mohol som to poslať Richovi, ktorý tak mohol pracovať na hudobnej časti.

To si nahrával vokály v štýle "a capella"?
Nie. Vždy mi posunul niečo, s čím sa dalo pracovať, napr. jednoduché akordy, nič komplikované, niekedy dokonca bez rytmiky. Vlastne, rytmus bol v tom, čo nahral a poslal mi. Buď bol v gitarovej linke, či v linke Hammondu. To, čo vždy poslal, malo atmosféru. Ani to neviem dobre vysvetliť. Ja som v tom melódiu počul a vďaka nej som zo seba začal chŕliť slová. Rich potom vzal veci, ktoré som mu poslal a s ostatnými hudobníkmi, s ktorými spolupracuje, sa do toho pustil. Bola to spolupráca, ale, ako som povedal, nikdy sme sa nezišli v spoločnej miestnosti. Po prvýkrát sme sa stretli až v momente, keď sme pred pár mesiacmi spustili promo kampaň. Inak, spoluprácu so Soulsavers sme rozdebatovali už počas spoločného turné s Depeche Mode po Európe, pred pár rokmi. Ale, viete, ako to býva po takýchto debatách. Obyčajne sa nakoniec nič neudeje. A naše debaty by sa dali k tomu presne prirovnať.

Myslím, že som tam bol vtedy ja, Mark Lanegan a Rich, a možno to bolo krátko pred nástupom na pódiu alebo tak nejak. Vždy som počas ich vystúpení posedával na boku pódia a počúval ich hru. Musím sa priznať, že v tom čase som už bol nejakú dobu fanúšikom vecí, ktroé Rich robil so Soulsavers. No v momente, ako sa k nim pridal Lanegan, som sa o nich začal zaujímať viac. Bola to jedna z tých vecí... zrazu som videl samého seba, niekde v budúcnosti, ako sa venujem niečomu podobnému. O všetko sa vlastne postaral náš spoločný kamarát, Martyn Lenoble, ktorý hral na bassgitare na mojom "Paper Monsters" turné a priatelili sme sa aj v časoch, keď som žil v Los Angeles. On dokonca hral bassové party na albume "Broken" od Soulsavers a tak sa stalo, že sme spolu telefonovali, ale kvôli niečomu inému. Zrazu z neho vyšlo, "Som práve v štúdiu so Soulsavers," a ja na to, "To vážne? Tá kapela sa mi vážne páči." Na to sa ozval v pozadí Rich s výkrikom, "Tak nás pozvite teda na turné!" (smiech)

Tak som tomu dal vážnejší tón, "Vážne? S našou kapelou? Vy nie ste práve najprístupnejšia otváracia kapela. Soulsavers sú veľmi kinematografickí. Nie som si istý, či sú práve tí najsprávnejší pre koncerty, aké robí naša kapela, ale ak má Rich fakt zmysel pre humor, tak niečo skúsme."

Tak som o tom povedal Martinovi a on na to, "No super. Skúsme si predstaviť, kde by sa to hodilo." Myslím, že s nami nakoniec strávili niekoľko mesiacov v Európe. A bolo to skvelé. No a potom to celé skončilo a celé to bolo v štýle - buď opatrný v tom, čo si želáš. No a tak mi v jeden deň Rich poslal tieto úžasné malé "darčeky". Ako skladateľa ma to zasiahlo trochu iným spôsobom. Umožnilo mi to v podstate nič neplánovať. Žiaden tlak v štýle, "z tohto bude album," alebo že by nahrávacia spoločnosť určovala pravidlá, či štýl nahrávky, čo by vás samozrejme trochu paralyzovalo, teda ak sa snažíte uchovávať svoju umeleckú slobodu. Rich mi toto všetko umožnil. Nikdy mi nezavolal v štýle, "Fakt neviem, o čo sa pokúšaš a netuším, aký máš s tým zámer." Vždy to bolo v štýle, "No super! Ďakujem. Idem na tom popracovať" (smiech).

Vskutku výnimočná vec, to musím uznať. Teším sa, ak sa do niečoho podobného opäť raz pustíme a to už sme čo to aj napísali. Richovi sa nedávno narodil syn a v tom období mi poslal zopár nových vecí a ja som okamžite začal písať. Má v sebe jednoducho niečo, na čo okamžite reagujem. Takže, viem si do budúcna predstaviť, že by sme mohli urobiť ďalší album. Možno keď zasa Depeche Mode raz dokončia rozpracované veci, čo samozrejme bude trvať nejaký čas, keďže v budúcom roku vyrážame na turné, takže najskôr tak za rok a pol. Ale celkom jasne nás vidím, ako aj počas toho obdobia komponujeme a to sa snáď po ďalšom albume dočkáte aj nejakých skutočných koncertov.

Všimol som si, že ste už zopár "jednorázových" vystúpení odohrali. Prebehli aj nejaké diskusie o možnosti turné so Soulsavers už k tomuto albumu?
Debatili sme o možnosti usporiadať zopár vystúpení. Pred pár mesiacmi sme odohrali krátky koncert v LA, v budove Capitol Studio, čo bolo vážne skvelé. Bolo tam asi 150 ľudí. Dokonca sme to nahrali a aj nafilmovali. Dúfam, že budete mať možnosť to vidieť v niektorom z TV vysielaní. Editácia by už mala byť kompletne hotová. Soundtrack bude bez zmeny, Rich s tým súhlasil. Je to vážne super. Zahralo si tam s nami zopár hostí. Tony Bevan a Kevin Bales zo Spiritualized, ktorí hrali na bicích a gitare. Sean sa posadil za syntezátor. Skutočne fantastické! A samozrejme tam bol aj Rich. Naozaj dúfam, že bude možnosť si to niekde pozrieť. Neviem, ako to bude celé zmanažované, je to mimo mňa. Ale videl som zopár záberov a tie boli skvelé.

Celý ten večer bol skvelý. Úplne nervy drásajúci. Myslím, že som aj na javisku vtedy povedal, že tak blízko ľuďom som už nebol strašne dlho. Doslova som cítil ich dych, tam som ich mal blízko. Aby som bol úprimný, mám rád od ľudí menší odstup. Nie som veľmi spoločenský typ. Samozrejme, že som na podobných pódiách už vystupoval, ale toto bolo niečo iné. Nemyslím si, že by som bol pred vystúpením nervózny... Rich tvrdí, že na mne nebolo nič vidieť, ale vo vnútri... doslova som mal motýle v bruchu.

Myslím, že Capitol Studios sú len kúsok ok Kolosea.
Je to tak. Je to na skok, ale toto bolo úplne niečo iné. Skutočne som si to užíval, bolo to strhujúce. Úžasné. A hlavne sme to zvládli. Vlastne sme sa v tej zostave zišli len deň predtým v Hollywoode. S kapelou sme totiž nahrávali v Santa Barbare, takže som ich cez víkend opustil a trošku si privyrobil, čo bolo zábavné. A chalani z Depeche Mode s tým boli úplne v pohode. Martin s Fletchom len dodali, "Choď si vyhodiť z kopýtka." Skutočne to bolo skvelé, pretože po návrate do štúdia som sa cítiť vzpružený.

Takže, takto to nejako bolo a nedávno sme sa rozprávali o tom, že by sme na konci roka, prípadne v januári, mohli niečo urobiť aj tu v New York. Ak by to vyšlo, bolo by to super. Mohol by to byť večer so Soulsavers a zopár skladieb by mohol odspievať aj Mark Lanegan. Už sme sa o tom bavili a je jasné, že tento album je skutočne niečo a celé sme si to užili. Pre mňa je to naozaj výnimočný album. Nechcem, aby som vyznel arogantne, ale je v ňom niečo zvláštne. Presiahlo to každého, kto sa na tom albume niečim podieľali.

Jeden z mojich priateľov mi po vypočutí niekoľkých skladieb zavolal a povedal, "To je to najlepšie, čo si kedy napísal." Ja na to, "Tak vďaka. Super." O hodinu a pol mi zavolal opäť a dodal: "Počúval si ma vôbec? Vnímal si ma?" (smiech) Pozná ma celé roky a takéto slová od niekoho, koho si vážim, ako hudobníka a kamaráta, pre mňa veľa znamenajú. Určite raz vydáme aj ďalší album a keď bude k dispozícii dostatok skladieb, tak budeme schopní vyraziť aj na náležité turné, celkom si to viem predstaviť.

V súvislosti s novým albumom Depeche Mode, v marci tohto roka si sa nechal počuť, že album chcete dokončiť do novembra. Všetko nasvedčuje vydaniu v apríli budúceho roka. Máte už teda k dispozícii názov albumu?
Nemáme. Na nástenke, tak tomu hovoria, máme zopár nápadov, ako aj kopec názvov skladieb, ale tie sa neustále menia. Bohužiaľ, nemôžem Vám teraz nič povedať. Ale samozrejme, definitívne smerujeme k vydaniu albumu na budúci rok. A chystáme ohľadne toho aj krátke oficiálne ohlásenie. Dúfam, že v tom čase už budeme mať všetko odsúhlasené a k dispozícii bude už aj názov albumu. Teším sa na to. Takisto som nedávno absolvoval dlhú diskusiu s Antonom Corbijnom. Chystá s nami veľké fotografovanie. Asi tak o mesiac spolu niekam vyrážame a budeme dokonca aj filmovať, z čoho sa niečo použije aj na koncerty. Takisto si myslím, že Anton pre nás pripraví video ku skladbe, ktorú sme doteraz ešte nevybrali.

Aktuálne máme nahratých viac ako 20 skladieb. Asi 2/3 patria autorsky Martinovi, zvyšok mne. Keď dáme všetko dohromady, tak budeme presne vedieť, čo sa hodí na album. Producentom je Ben Hillier, o mix sa stará Flood. Máme tentoraz trochu iný tím ľudí. Je v ňom aj Chris Berg, ktorý odviedol na tomto albume skvelú prácu, môžete ho inak poznať z projektu Fever Ray, a skutočne nás veľmi inšpiroval. Povedal by som, že album je viac minimalisticky orientovaný. Omnoho viac, než náš posledný album, ale na druhej strane je priamejší. Tentoraz sme sa veľmi snažili, aby sme vybrali silné melódie a je to počuť. No zároveň sme sa snažili zachovať minimalitu, ako to bolo len možné. Žiaden zbytočný balast, žiadna nadbytočná produkcia... teraz sa ale o tom hovorí ešte zložito. Snažili sme sa to jednoducho nepreprodukovať. Ono to znie dosť jednoducho, ale v skutočnosti to jednoduché nie je. Môžete sa totiž stať, že pri tom začnete zrazu "naháňať vlastný chvost". No nateraz sa zdá, že sme odviedli dobrú prácu.

Použil si slovo "minimálny". Ovplyvnila nedávna spolupráca Martina s Vincem Clarkem zvuk, či produkciu nového albumu Depeche Mode?
V súvislosti s aktuálnym zvukom by som povedal, že nie. Využili sme množstvo modulárnych syntezátorov, no množtvo vecí sme hrali naživo v štúdiu. Snaha bola nepracovať až tak veľa na "sieti". Všetko je však nalinkované perfektne. No pritom sme sa snažili držať bokom od akýchkoľvek postupov. Takto to jednoznačne cítim a myslím, že sa tým nechal Martin inšpirovať. Aj s Vincem sa snažil ísť cestou, ktorú som vyskúšal aj ja, čo ho podľa mňa dosť posilnilo. Keď sme sa obaja vrátili k práci s Depeche Mode, akoby sme priniesli úplne nové nápady.

Niekedy máme s Martinom na vec úplne iný pohľad, ale to je na práci v štúdiu s Depeche Mode vzrušujúce. Ja a Martin, to sú dva odlišné nástroje. Ak to chcete počuť, tvoríme strojovňu kapely. Niečo medzi nami je a stále to nie je jednoduché. A presne to je na tom skvelé. Neposedávame a nespoliehame sa na naše výsledky z minulosti. Vždy pred seba staviame výzvy. Napr. čo sme schopní urobiť s touto skladbou? Ale to je na ďalší rozhovor a dúfam, že na to bude nabudúce čas.

Môžeš sa vyjadriť k nepotvrdenej informácii, že opäť s Vami spolupracuje Alan Wilder?
Môžem len povedať, že to vôbec nie je pravda. Želám mu len to najlepšie. Bolo skvelé stráviť s ním pár dní a zahrať si s ním v Royal Albert Hall. Bol to magický večer plný zábavy. Takisto sme pre TCT vyzbierali dosť peňazí. No ale, bolo úplne skvelé mať Alana na pódiu, sledovať ho... on bol skutočnou časťou skladačky a stále ho cítiť vo všetkých tých veciach, ktoré s nami nahral. On bol skutočne veľmi hudobne nadaný, čo bolo cítiť v tom, ako nás dokázal potlačiť úplne inými smermi.

Videl som niekde Martinov komentár, v súvislosti s Vašimi začiatkami na americkom kontinente, kedy ste videli vašu situáciu ako stratenú a zrazu prišiel úspech. O rok na to, v roku 1984, ste prišli s albumom "Some Great Reward" a o pár rokov neskôr ste žali úspech po celom svete. Je zvláštne, čo všetko sa dokáže stať za jediný rok.
Nuž, ako sa hovorí "Pre zázrakmi neutekaj." (smiech)

Názory Devotees (1)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa