Rock, zvonenie a úľava

Dave Gahan v rozhovore pre The Wall Street Journal o aktuálnom turné, svojom herectve na pódiu a komponovaní.

Nakoľko máte medzinárodnú základňu fanúšikov, tak u vás zrejme neexistuje možnosť vyraziť na malé turné, je tak?
Naše turné pripomína vojenskú operáciu. Štáb, to je jedna veľká obrovská rodina a veľká zodpovednosť. V hoteli, kde teraz pobývam, som posledné dni v telocvični strávil s Paulom McCartneym. Uvádzam pravé meno. Debatili sme o hudbe, zvukových skúškach a v ňom stále žije nadšenie a túžba nahrať skvelý album. Včera sa spýtal, "Čo by som ešte tak urobil?" V tej chvíli som bol na odchode, tak som sa obzrel a on urobil doslova stojku na hlave, šlo o nejakú jógovú pozíciu a ja som si pomyslel, Ježiši Kriste, veď bude mať 70(!). Teda latku nastavil pekne vysoko.

Keď odštartujete turné, tak nielenže predstavíte nové skladby, no takisto ponúknete fanúšikom úplne novú pódiovú šou.
Všetko funguje skvele. Osvetlenie, filmy. Anton Corbijn, v podstate ďalší člen kapely, drží v tomto smere opraty a zároveň nám práve on pomohol nájsť našu vizuálnu identitu. Jeho fotografie sú akousi poctou našej hudbe a naopak. Pri nahrávaní tohto albumu bolo výrazne cítiť ovplyvnenie bluesom, tak sme sa s Antonom neskôr vybrali do močarísk a a na staré plantáže v New Orleans. Chceli sme tomu všetkému dať tú správnu krásu.

Necháte sa tými vizualizáciami počas vystúpenia viesť alebo sú len jendoducho pripravené pre publikum?
V tomto smere mám obavy vždy iba o jediné: aby sme to nepreháňali. Sem tam si zájdem pozrieť vystúpenia iných kapiel a často mám pocit, že som doslova zbombardovaný a prestimulovaný, čím úplne stratím záujem o hudbu. Šou má mať svetlá a tiene a radšej menej stimulačných momentov. Jednoducho koncert musí mať iskru.

Dnes sa z toho stali doslova preteky, hlavne odkedy sa začali používať veľkoplošné obrazovky.
Ja pochádzam z doby, kedy sa chodilo pozerať na to, ako spolu fungujú gitarista a spevák, je jedno, či už to bol Jagger s Richardsom alebo Plant s Pagem, či Edge s Bonom. Na pódiu to medzi muzikantnmi jednoducho musí fungovať. Inak sa tam cítim úplne osamotený. Keď to na koncerte fakt šlape, kedy všetko správne funguje, čo sa podarí možno raz za 15 koncertov, tak vtedy je to skutočne veľmi výnimočné a človek si uvedomí, prečo to celé robí.

Po fyzickej stránke bolo pre teba posledné turné veľmi vyčerpávajúce.
Dnes sa cítim úplne skvele. Pred začiatkom turné som zašiel do nemocnice, len aby som sa uistil, či je všetko v poriadku. A bolo. Som možno v lepšej psychickej a fyzickej forme než pred posledným turné. Vtedy som mal šťastie, pretože bol nádor objavený v rannom štádiu. Viacmenej bolo jednoduché ho odstrániť.

Je pre teba typické, že doslova lietaš po pódiu. Nevyvíjaš sám na seba tlak a potrebu predstavovať stále nové tanečné kúsky?
Možno to až preháňam, ale mne to príde prirodzené. Stále o sebe tvrdím, že som preplatený striptér. Vychutnávam si to prakticky od detstva, kedy som pred našou rodinou predvádzal pohyby a mimiku Micka Jaggera. Možno som ten tlak pociťoval v začiatkoch, dnes k tomu už pristupujem s rozumom. Som tak trochu herec, na pódiu pri každej skladbe hrám niekoho iného. To, čo práve na pódiu robím, je vlastne len odzrkadlenie textu a atmosféry skladieb, hlavne dúfam, že tým dokážem ľudí pobaviť. Presne vďaka tomu si publikum môže kapelu vychutnať, ako aj toho chlapíka vpredu, a môžu vidieť, čo sa s hudobníkmi deje a čo im dáva pocit slobody.

Cítiš nejakú spriaznenosť s najnovšími trendami na elektronickej hudobnej scéne alebo si naopak od toho držíš čoraz väčší odstup?
Na jednej strane ma to všetko zaujíma, na druhej nie. Ak sa veci začnú orientovať len na jeden hudobný štýl, začne ma to nudiť. Viac sa sústredím na vokalistu, než čo sa deje po hudobnej stránke. Speváci ako Nick Cave, či Mark Lanegan, tí ma dokážu dostať. Keď si zoberiete takého Johnnyho Casha alebo Billie Holiday, oni dokázal hlasom povedať celý príbeh. Nemuseli ste tomu príbehu uveriť, ale cítili ste sa napojení. Z minulého roka sa mi v tomto smere páči niekoľko nahrávaok. Napr. posledný album The Spiritualized. Takisto sa mi páči nový album Bad Seeds.

(Zazvoní mu mobil. Ako zvonenie používa skladbu "Rebel Rebel" od Davida Bowieho. Mimochodom, Bowieho dcéra navštevuje v New Yorku rovnakú školu ako dcéra Davida Gahana)

Predstavuješ si pri komponovaní skladieb ich podobu na pódiu?
Všetko, čo napíšem, je extrémne vizuálne a predstavujem si pri tom sám seba na pódiu. To som sa naučil na koncertoch v poslednej dobe, kedy som vždy premýšľal o tom, ako by malo moje vystupovanie vyzerať, čo tým všetkým chcem vyjadriť a ako by som nás všetkých chcel v tom vidieť zainteresovaných. Nech tie skladby nakoniec vyznejú akokoľvek temne, snažím sa pri nich pozdvihnúť vlastného ducha a náležite ich odprezentovať, presne o to mi vždy ide.

Skladateľstvo sa stalo pre teba veľmi dôležité. Vstupuješ do nahrávacieho procesu s Martinom s jasnou podmienkou týkajúcou sa konkrétneho počtu vlastných skladieb?
Prídem a poviem, že chcem polovicu, viac menej. Ale úprimne, vedel som, že Martin mal pre album "Delta Machine" pripravených asi 10 skladieb a ja som skomponoval asi 6. Bol som štastný, keď som zistil, že sa cíti byť produktívny a možno aj preto som sa cítil v prípade mojich príspevkov v pohode. Možno to je tým, že pochádzame z rovnakého prostredia, ale za takéto veci skutočne nebojujem. V štúdiu skôr zvádzam boj za to, aby sme nahrali všetky skladby, ktoré sme napísali.