Remixovať Depeche Mode

Robert Henke (Monolake) sa v roku 2005 postaral o remix skladby "The Darkest Star" z albumu "Playing The Angel". Ako celý proces remixovania prebiehal nám priblíži v nasledovnom rozhovore.

Album "Plumbicon Version II" bol koprodukovaný Andrew Phillpottom. Ako ste sa vlastne dostali s spolupráci a vedel si vôbec, že predtým sa vo veľkej miere venoval prácam a projektom s Depeche Mode?
Náš svet je v podstate veľmi malá planéta. Bol som doslova závislý na ranných digitálny syntezátoroch a som šťastným majiteľom mašinky s názvom "Synclavier". Práve táto mašinka a jej služby boli až nadmerne využívané na DM albumoch "Some Great Reward" a "Construction Time Again". Práve s ním vytvorili tie ľúbezné kovové zvuky. Raz som zvyšoval na eBay-i sumu za zvukové karty pre môj systém. Ďalším "prihadzovačom" bol Tobias Enhus, filmár z Los Angeles. Vymenili sme si nejaké e-maily a zistili, že moje práce sú mu dôverne známe a vymenili si nejaké skúsenosti ohľadne štruktúry zvukov. No a keď som sa rozhodol, že pre remixy na moju skladbu z "Plumbicon" by sa hodili ďalší producenti, napadol mi práve Tobias. No a skončilo to tak, že remix dokončil práve s Andrewom. S výsledkom som naozaj veľmi spokojný. A teším sa z faktu, že cez Andrewa vedie cesta k Depeche Mode.

Aký to bol pocit, keď ťa kapela uprednostnila v remixovaní ich skladby? Považuješ sa za ich fanúšika?
Ale áno, hudba Depeche Mode z rokov 80-tych bola pre mňa veľmi dôležitá. Skutočne mám rád zvukové štruktúry a atmosféry ich skladieb. Ich posledné práce, vrátane albumu "Playing The Angel", sú stále veľmi objavné, dokonca som si počas posledných rokov zamiloval "Exciter", ale tie najobľúbenejšie sú tie najstaršie.

Zdá sa, že sa ťa manažment kapely pokúšal kontaktovať už skôr, no bol si zaneprázdnený. Ako k tomu teda došlo, že si tentoraz dostal ponuku zremixovať "The Darkest Star"?
Bol som veľmi smutný, keď som v roku 2004 musel odmietnuť remixovať skladbu "Something To Do". Vtedy som bol absolútne vyčerpaný, vyhorený a nemal som veľmi chuť sa púšťať hneď do ďalšej práce. Keď ma však manažment v novembri 2005 oslovil s ponukou, tak som vôbec nezaváhal a chcel som sa pustiť do práce ihneď, ako mi doručia materiál. Musím však priznať, že mi skladba prišla nedostupná, nemal som sa čoho na začiatku chytiť. Pomalé tempo, cca 82 bpm, a hlavne samotná nálada skladby mi nedovolila reniterpretovať ju v drum&bass štýle s bpm 164, dokonca nebola možnosť ju transformovať do techna bez toho, že by som ju kompletne nezničil. Bolo pre mňa nesmierne dôležité zachovať odkaz skladby. Rozhodol som sa teda zachovať kompletný text a všetko okolo neho prebudovať. Úplne otvorene som použil zdroje starých zvukov, Synclavier, originál PPG 2.3, zvuky bicích z Linn Drum, čím to celé získalo nádych skladby z 80-tych rokov. A ako kontrast som chcel spev skombinovaný so "šepotom" generovaným mojim Macintosh-om. Výsledkom toho všetkého je môj remix. S odstupom pár mesiacov som s ním stále spokojný, ale je pravda, že dnes by som to mixoval inak, vokály by boli určite jemnejšie a vypustil by som niektoré rezonancie.

Chceli po tebe, aby si zremixoval aj inú skladbu?
Nie. Poskytli mi materiály iba k tejto. Bolo to tesne predtým, ako vyšiel album. Možno by mi pre remix prišla jednoduchšia "Nothing´s Impossible". V súvislosti s ňou mám k dispozícii vcelku dosť nápadov. No radšej by som s nimi nejakú skladbu produkoval. Mám rád externé vstupy, pre mňa je to inšpirujúcejšie, keď ľudia niečo robia spoločne, kedy sa nápady vyvíjajú. Je to lepšie ako prepracovávať existujúce skladby. Možno som nemal hneď siahnuť po remixovaní, myslím, že by mi lepšie sadla úloha producenta.

Priblíž nám trochu proces remixovania. Držíš sa od prvého momentu nejakých štandardných krokov alebo je to pri každej skladbe iné?
Ja sa neriadim žiadnou schémou. Hľadám nápad, niečo jedinečné, čo ma vedieť k ďalším nápadom. V prípade "The Darkest Star" to bol samotný text. V prípade inej skladby by to bolo čosi iné. Chcem ku skladbe pristupovať so všetkou vážnosťou a nie na ňu iba aplikovať štandardné procedúry. Pokiaľ ide o technickú stránku, vždy počúvam všetky party a krok za krokom ich prebudovávam, aby som pochopil celú štruktúru. Následne niektoré party vyhodím a nahradím ich novými. No a počas následného procesu mixovania sa z toho postupne stáva niečo úplne iné.

Keď si začal s remixovaním, akým spôsobom si udržiaval rovnováhu medzi tvojim zvukom a zvukom originálu? Ako si následne dospel k rozhodnutiu, ktorým z tých dvoch smerov sa viac uberať?
Remix ako taký potrebuje mať v sebe dostatok prvkov originálu, aby bol jednoduchšie identifikovateľný. Ak mám pocit, že ide o úplne inú skladbu, niekedy s využitím samplov z inej nahrávky, tak viac ten výsledok za remix nepovažujem. Vokály a texty však prácu omnoho uľahčujú. Vtedy je zrejmé, kto spieva a ak remix zachováva pôvodný text, tak sa vlastne otázka "ktorá skladba to je?" ani neobjavuje. Väčšou výzvou sú inštrumentálne skladby. V tomto smere v súvislosti s mojou skladbou odviedli Andrew Philpott a Tobias Enhus skvelú prácu.

Bolo teda remixovanie spomenutej skladby pre teba zložité? Aká najväčšia výzva sa v súvislosti s ňou objavila a ako si sa s ňou vysporiadal? Mal si stanovené nejaké smerovanie, ktorým si sa chcel uberať a nepodarilo sa ti to?
Najväčšou výzvou boli vokály. Chcel som, aby zneli čisto a hlasito. Lenže originálne boli nahraté v úzadí a kapela práve toto veľmi meniť nechcela. V originálnej skladbe znejú vokály skvele, ale v remixe nie až tak, ako som pôvodne dúfal. Takže som skúsil zopár technických trikov, napr. som vokály trochu pozmenil softwarom Melodyne, no bez úspechu. A presne v tomto momente som sa rozhodol, že dôležitejší je text skladby a tak ma kontrast originálneho vokálu a s počítačovým hlasom dokázal uspokojiť. Zbytok bola už hračka a užil som si s tým kopec zábavy.

Jedna z vecí, ktoré sa mi na tvojom remixe páčia najviac, a čo u ostatných remixov postrádam, je fakt, že to stále znie ako skladba Depeche Mode. Je to niečo, čo si naozaj chcel dosiahnuť?
Áno. A vždy keď si to vypočujem, robí ma to neuveriteľne šťastným. Možno to nie je úplne najlepšia skladba Depeche Mode, ale má v sebe správnu zvukovú farbu... a ako som už povedal, farba je pre mňa veľmi dôležitá.

Dostal si niekedy od kapely za tento svoj remix nejakú spätnú väzbu?
Nie, bohužiaľ.

Nie je pre teba sklamaním, že sa tvoj remix objavil len na limitovanej 7" edícii? Nebol by si radšej, keby sa objavil na štandardnom singlovom formáte, prípadne kedy sa objavil ako súčasť nejakej zberateľskej edície?
S tou zberateľskou edíciou sa mi to celkom pozdáva. Problém je v kvalite zvuku. 7" formát je po technickej stránke veľmi slabý. Ja len dúfam, že strihači odviedli dobrú prácu. Finálny produkt som totiž ani nevidel, ani nepočul.

Na čo sa môžeme od Monolake v budúcnosti tešiť?
Momentálne sa bavím s nejakými zvukovým stopami, ktoré budú vydané pod mojim menom, no aktuálne veľa koncertujem. Plánujem zozbierať veľké množtvo skečov, hrať čo najviac naživo a potom sa rozhodnem, čo s tým všetkým urobím. Je to presne opačný prístup, aký mali Monolake v minulosti, kedy sme najskôr pracovali v štúdiu a následne to prezentovali na pódiach.