Rachot pri každom zakopnutí (1984)

Po úspechu albumu "Construction Time Again" prichádzajú Depeche Mode s ešte tvrdšou elektronickou nahrávkou - singlom "People Are People".

"Daniel s Andym sa pri práci na tomto singly takmer povadili," zaspomína Martin.

"Tu nešlo o hádku," poopraví ho Andy. "Tu šlo skôr o akési haštenie. Taká malá nočná hlúposť - takmer som dostal padáka..."

"S Andym sme to trochu pohnojili," pokračuje Martin. "Šťuchali sme do seba vedľa Danielových zariadení. Keď prišiel Daniel a uvidel nás, začal zúriť. Fakt z toho nebol nadšený..."

Depeche Mode už dávno nie sú tí uhľadení chlapci. Kapela si osvojila klasické popové spôsoby. Začali síce na extrémne komerčnom základe, na postupne tomu pridávali svaly a hlavne vlastný štýl, čím sa odklonili od tradičného popového formátu a zamerali sa zásadnejšie veci. Otvorili sa im oči a hlavne ich myseľ.

No a títo Modes dnes ponúkajú prístupný metal pop v podobe nového singla "People Are People", s ktorým svetu predstavili aj svoj silný antirasistický postoj.

"Hoci je to skladba o rasizme," prezradí dvorný skladateľ kapely, Martin Gore, "je to skôr príklad toho, ako ľudia nepremýšľajú. Je to o všetkých tých rozdieloch medzi ľuďmi."

"Takisto by si to mohol interpretovať ako protivojnovú skladbu," dodá Alan.

Rasizmus, okovy kapitalizmu ("Everything Counts") a záchrana ("The Landscape Is Changing") - to má ďaleko od hlúpych zaľúbených skladieb a farebných ponožiek Davida Gahana. Stávajú sa z Depeche Mode seriózni mladí muži?

"To si nemyslím," odpovie Martin. "Keď o Vás ľudia povedia, že ste seriózna kapela, majú tým na mysli, že Váš čas už skončil - to sa už len motáte a všetci s Vami rátajú. To ale nie je náš prípad. V našom prípade ide len o to, o čom píšeme a o čom chceme hovoriť v poskytovaných rozhovoroch."

Takže na rozdiel o iných viac premýšľate?

"Možno áno," pokračuje Martin. "Keď sme začínali, brali sme prakticky všetko. Ak niekto prišiel so scenárom pre video, tak sme okamžite zrealizovali prvú ponúknutú verziu."

Takže dnes niektoré veci ľutujete?

"V podstate väčšinu našich prvých videoklipov," upresní Martin. "Okrem dvoch posledných nie som spokojný so žiadnym. Napr. videá k "See You" a "Meaning Of Love" sú doslova nechutné. Je mi jasné, že naša vtedajšia tvorba tomu zodpovedala. Je mi jasné, že sme do toho dali kus irónie a to sa bežne vo videách nevidí."

Aj preto dnes Depeche Mode viac o veciach uvažujú. Po troch rokoch na scéne medzi najlepšími sú dnes v podstate starcami popovej scény.

"Je až neuveriteľné, keď uvážite, že sme doteraz vydali už 10 singlov," povie Martin. "Čas beží príliš rýchlo a možno preto o tom všetkom príliš nepremýšľame. Takisto máme za sebou tri albumy, no zdá sa, akoby sme sa v hudobnom biznise pohybovali iba rok."

Dnes, keď sa iní vrhli na pominuteľnú cestu popu, Depeche Mode neustále pritvrdzujú. V čom tkvie to tajomstvo?

"Väčšinou kapelám nie je umožnené sa vyvíjať," pripojí sa Andy. "Nahrávacie spoločnosti stavia vždy na silu jedného singla. Nasleduje niekoľko prepadákov a label sa kapely zbaví. Našou výhodou je skutočnosť, že fungujeme na malom labeli. Máme dostatok času si veci premyslieť a pracovať na nich následne ľubovoľným tempom."

Pravdepodobne je toto ešte viac umocnené vašim blízkym vzťahom s Danielom Millerom, šéfom Mute Records, nie?

"S Danielom spolupracujeme veľmi úzko," dodá Alan. "Rád sa zapája do všetkého, čo robíme. Je rád, keď sa k tomu môže vyjadriť. Pre neho sú Depeche Mode veľmi osobná vec. Ide o skutočne skvelú spoluprácu. Nie je treba za tým hľadať postranné úmysly, on jednoducho chce pre našu kapelu to najlepšie. A práve preto je v tomto smere veľmi jednoduché sa porozprávať s Danielom o všetkom, čo chceme dosiahnuť a vypočuť si aj jeho názor."

Takže vďaka tomu majú dnes Depeche Mode schopnosť adaptácie, experimentácie a zmeny, ktorá ich dokáže udržať na špici. So základom v Martinových popových melódiách pokračujú v objavovaní možností najmodernejších štúdiových technológii.

"Tam niekde je ukrytá budúcnosť hudby a náš záujem o ňu," prehlási Martin. "Tak, ako sa technológia neustále vyvíja, tak stúpa aj náš záujem v hudobnej oblasti o ňu. Nemôžete predsa zotrvať pri jednom formáte, obzvášť, keď chcete udržať záujem o Vašu prácu."

To je pravda, ale nie je "metal" návratom do minulosti?

"Prijali sme vedomé rozhodnutie hudobne pritvrdiť," pokračuje Alan. "Takže sme začali premýšľať, "čo znie skutočne tvrdo a nepríjemne?" - a logicky sme vsadili na metalový, kovový zvuk. Nie je za tým treba hladať nejakú hlbšiu myšlienku."

Takže, aké nástroje ste použili pri nahrávaní singla?

"Všetky možné," pokračuje Alan Wilder. "Hlavne šlo o sample, viete, nasamplujete reálny zvuk, než by ste sa mali trápiť s jeho zahraním na skutočnom nástroji."

Do debaty sa pridá Martin: "Použili sme všetky možné kovové zvuky. Viem, že to vyznie čudne, no bolo to prefíkanejšie, než si ľudia myslia. Napríklad bassový bubon bol na začiatku klasický bassový bubon, no zarovno s ním sa udrelo na nejaký kov, čím tie bicie získali na údernosti. Použili sa aj zvuky zvonu a ďalších kovových zariadení. Ale samozrejme sme sa pri nahrávaní nezaoberali len kovovými zvukmi. Použili sme všemožné zvuky, napríklad aj akustickú gitaru, ktorú sme nasamplovali a upravili na klávesoch."

Pre mňa to znie dosť komplikovane. Takže sú z vás techno vedátori?

"Všetci sme dosť zdatní v počítačových hrách," dodá Alan. "Ale rozhodne nie sme technologicky zmýšľajúci. My v podstate ani nevieme, ako fungujú klávesy."

"Aktuálne náš Synclavier obsluhuje Daniel," pokračuje Martin. "Možno tak o rok ho zvládneme aj my, je k nemu totiž dosť hrubý manuál a nám by trvalo večnosť, kým by sme pochopili, ako funguje. Aktuálne ho jednoducho kŕmi našimi nápadmi."

A ktorým smerom sa teda aktuálne uberajú Vaše nápady?

"Aktuálne komponujeme s výhľadom na vydanie nového albumu v máji tohto roka," prezradí Alan. "Predpokladám, že nám to bude trvať tak tri mesiace, potom sa kruh uzavrie a opäť vyrazíme na turné. Trochu sme spadli do rutiny - pracujeme podľa rovnakého scenára ako pred rokom."

Tak prečo neskúsite niečo iné, než popové nahrávky? Čo tak hudba k filmu?

"Ponuku sme už dostali, no chceli po nás konkrétne skladby, nie hudbu," povie Alan. "Keď už ste na určitej úrovni, je veľmi obtiažne si nájsť čas na iné projekty, pretože si žiadajú veľa času. Po celý čas sa snažíme presadiť, pretože stále nie sme veľmi úspešní. Máme obavu, že ak sa na rok odmlčíme, tak by si na nás už nik nemusel spomenúť."

Takže, kým sa Depeche Mode skutočne neetablujú a nevybudujú si dostatočne silný kredit, možeme očakávať, že ich stále budeme vidieť ako vysmiatych chlapcov v sobotných ranných televíznych šou.

"Bolo by fajn, keby sme to už robiť nemuseli," povzdychne si Martin. "Väčšinou to býva pekne trápne."

"Je to pre nás dilema," dodá Andy. "Keďže by sme radi predávali viac nahrávok, je pre nás účasť na takýchto veciach viacmenej nevyhnutná. Keď sa nám začne viac dariť, tak si nemyslím, že to bude dôležité."

zdroj: Record Mirror, 03/1984, dmtvarchives.com