Pre niektorých sme už starí (2009)

Telefonický rozhovor s Andym Fletcherom pre argentínsky magazín Clarin.

V rámci tretej časti Tour Of The Universe zavítajú Depeche Mode, 17.októbra 2009, aj do argentínskeho Buenos Aires. Andy Fletcher vysvetlí v nasledujúcom rozhovore, prečo pokračujú v hraní aj 30 rokov od založenia kapely, no aj to, ako sa hudobníci vysporiadali s problémamy s drogami a depresiami.

"Toto turné je veľmi zvláštne. Odohrali sme niekoľko našich najlepších koncertov, no zároveň nás postretlo asi najviac nešťastí. V prvý deň turné mi zomrel otec. V deň tretieho koncertu diagnostikovali Davidovi rakovinu, aj keď šlo o veľmi jednoduchý zákrok, keďže nádor včas detekovali. Počas koncertu v Bilbao si pre zmenu zranil nohu a museli sme zrušiť niekoľko vystúpení. V San Franciscu a San Diegu zasa stratil hlas. Počas našej kariéry sme nezrušili veľa koncertov, ale na tomto turné ... podľa niektorých sme už starí."

Andy Fletcher sa však tomuto názoru smeje: na budúci rok oslávia Depeche Mode 30.výročie kariéry, no napriek všetkému chcú pokračovať. Celá kapela si prešla problémami: spevák Dave Gahan bojoval so závislosťou na drogách a pokúsil sa o samovraždu, k tomu treba pripočítať spory vo vnútri kapely (hlavne medzi Gahanom a Martinom Gorem, mozgom kapely). Fletcher si pre zmenu prešiel depresiami. To všetko sa však odohralo v 1990tych rokoch. Dnes sú všetci "čistí" a vládne medzi nimi harmónia. A fungujú!

Ako ste vlastne prežili?
Nikdy sme si nemysleli, že budeme fungovať 30 rokov, dúfali sme, že vydržíme tak 2-3 roky. Pokračovali sme s vydávaním dobrých albumov, snažili sme sa napredovať, písať dobré skladby a hlavne tvrdo pracovať. Ale inak to vlastne nedokážem vysvetliť. Je úžasné tu byť aj po 30tich rokoch, zhovárať sa s niekým z Argentíny a užívať si popularitu ako nikdy predtým.

V skladbe "Fragile Tension" sa spieva, "je tu krehké napätie, ktoré nás poháňa". Dá sa povedať, že to reflektuje na súčasnú situáciu v kapele?
... to bolo možno pred časom. Viete, niekedy je stres v kapele vcelku prospešný. Fakt je, že rôzne osobnosti v kapele vytvárajú zvláštnu energiu, či napätie, ktoré charakterizuje každú dobrú kapelu. No dnes je nálada v DM viac než dobrá.

Možno práve skutočnosť, že každý z Vás žije na inom mieste, vám pomáha držať pohromade.
Neviem. Viete, v 1980tych, a na začiatku 1990tych rokov boli Depeche Mode v našich životoch úplne všetkým, v podstate sme nepretržite nahrávali a koncertovali. Všetci sme žili v Londýne, v podstate blízko seba. Dnes však má každý z nás svoju rodinu: Dave s Martinom si vzali Američanky a presťahovali sa za nimi. Možno preto sa nám darí, ale my sme boli poväčšinou vždy v pohode.

Dá sa rodinný život skombinovať s rockovou kapelou?
Možno to bolo ťažšie práve v začiatkoch našej kariéry, kedy sme museli všetkého nechať práve kvôli depešu. Dnes ale pracujeme v trojročných cykloch: nahrať album, vyraziť na turné a potom si dopriať celý rok voľno, ktorý venujeme našim rodinám. Naše deti, už od detstva, sú zvyknuté za nami chodiť na výlety a potom sa vrátia domov.

Depeche Mode vystupovali v Argentíne v roku 1994, v zložitom období vašej kariéry. Čo si z toho obdobia pamätáš?
Bol som vtedy vážne chorý: trápila ma veľmi hlboká depresia. Musel som z turné odstúpiť a ísť domov. Nemienil som to tlmiť práškami. To bolo jediný raz v celej histórii kapely, kedy som s ňou nebol na pódiu. Nebol som však jediný, kto zápasil s problémami, ostatní na tom boli takisto veľmi zle. Napriek tomu to boli roky, kedy sa zrodili niektoré z našich najlepších skladieb. Bol by som radšej, keby to bolo menej šialené a komponovali by sme napriek tomu dobrú hudbu, ale niekedy to proste nie je také jednoduché.

Ako si to vysvetľuješ?
Mnohé zo skvelých hudobných albumov vznikli v šialených situáciách, čo však môže byť vhodné pre kreativitu. Martin vtedy písal úžasné skladby a Dave skvele spieval. Bola to naša zlatá éra a zároveň sme nad vecami stratili kontrolu, všetko bolo jednoducho až príliš veľké. Vydali sme sa na monštruózne "Devotional" turné, ktoré zahŕňalo takmer 160 koncertov. Bolo toho príliš a boli sme extrémne populárni. Mali sme pocit, že dosiahneme všetko, o čo sa pokúsime.

Asi to tak nebolo.
Ale, vlastne bolo. Ale dnes, s takým odstupom času, si nemám šancu všetko pamätať. Napriek všetkému to však bolo veľmi dobré obdobie pre Depeche Mode. No aj tak sme s dnešnou situáciou spokojní. Mám omnoho väčší kľud a hlavne máme viac možností si vychutnať vzájomnú spoločnosť. Nahrávanie albumu "Sounds Of The Universe" sme si naozaj užili. Život ide ďalej a ak by mali zažívať opäť šialené časy, nik z nás by už neveril, že nás to posilní.

Možno dosiahli vytúžené ciele, no zaplatili za to vysokú cenu.

"Chvalabohu sme boli obklopení dobrými ľuďmi a mohli sa pohnúť ďalej. Alan Wilder z kapely odišiel a my sme sa viac zomkli. "

A potom prišli Davidove problémy so zdravím.
TIe sa dostavili až po nahrávaní albumu, ale atmosféra v štúdiu počas prípravy "SOTU" bola najlepšia, akú sme kedy zažili.

Dnes sa všetci snažia žiť zdravo, hlavne Gahan. A ako odolávajú všetkým pokušeniam, ktoré sú pre turné typické?
Dave patrí medzi anonymných drogovo závislých. Martin sa zasa drog a alkoholu nedotkol už štyri roky. Ja však až taký extrémista nie som. No na turné si to stále užívame, hráme veľmi často futbal.

A ako zvládaš depresie?
Pravidelne navštevujem lekára a terapeuta, čo by mal každý, kto trpí depresiami. Problém je v tom, že depresia nie je vnímaná ako niečo, čo patrí k rock´n´rollu, zato heroín je proste absolútna rocková vec. DepresívnI ľudia nemajú v hudobnom priemysle veľké sympatie. Poslúžia len pre zaujímavé titulky do novín.

Aká je tvoja predstava o nasledujúcich rokoch Depeche Mode? Na dvd k albumu "Sounds Of The Universe" si sa vyjadril, že by si nerád stál na pódiu ako 60tnik.
V 60tke by som už mal vylihovať na pláži, ale hudba je veľmi zvláštny biznis, v podstate niečo ako droga. Ľudia dodnes milujú Rolling Stones a všetky tie kapely, čo stále koncertujú. Svetu sme dali skvelé nahrávky. Nie sme ale kapela s príliš veľkými ambíciami, nemáme veľké plány ako U2, ktorí plánujú veci aj na desať rokov dopredu. My vieme, že chceme dokončiť aktuálne turné, po ňom si dopriať odpočinok a potom sa uvidí.

V Buenos Aires si už dvakrát vystupoval ako dj. Neprekvapuje ťa to množstvo fanúšikov, ktoré tuná máte?
Áno, ale to skôr preto, že sme v Južnej Amerike až tak často nevystupovali. Samozrejme nám bolo povedané, že sme tu veľmi populátni, no keď som sem prišiel... rád vystupujem ako DJ, hlavne preto, že všetko okolo môjho vystupovania nie je také veľké, ako s Depeche Mode. Okolo mňa sa pohybuje iba zopár ľudí. Keď niekam prídeme s kapelou, tak nie je veľká šanca vyraziť do mesta a myslím, že keď prídeme do Buenos Aires, bude to chaos.

Aký je to pocit, keď dnes množstvo kapiel vyhlasuje, ako ich hudba Depeche Mode ovplyvnila?
Aj my sme mali svojich hrdinov, Kraftwerk, Bowie... Je to pocta, keď nás chvália súčasné kapely. A hlavne je to milé, pretože sme za elektronickú hudbu museli neustále bojovať, hlavne v období veľkej popularity rocku. Vtedy nás nemal rád takmer nikto, takže je skvelé, že dnes nás majú radi takmer všetci. Ten boj sme vyhrali.

zdroj: Clarin, 29/09/2009, dmtvarchives.com