Po 20. rokoch Depeche Mode stále vzrušuje

Len málo kapiel dokáže takmer vypredať 4 prestavenia v Severnej Kalifornii a obzvlášť po 20 rokoch vystupovania. Mnoho z tých, ktoré to dokážu, U2 či Madonna, to robia s neustálou a dramatickou vynaliezavosťou a hlučne sa stávajú dôležitými.

Trend určujúca kultová kapela sa viac v móde ako kedykoľvek predtým predstavila v Staples so silou veteránov. [b]16. august 2001, STEPHEN LYNCH, The Orange County Register[/b] [b]Staples Center, Los Angeles Times[/b] Takže, z čoho sú Depeche Mode, skupina, ktorej zvuk pomaly uvoľňuje bez akýchkoľvek skutočne tvrdých zvratov, muzikanti, ktorí potichu prekonali obdobie drog a sebadeštrukcie, zatiaľ čo produkovali albumy plné hitov. Sú zvláštnymi hviezdami, ktoré sa zrejme netešia priazni predných stránok časopisov, ani nezapĺňajú vysielacie časy rádií, a predsa dokáľu vypredať utorňajší (14.08.) večerný koncert v Staples Centre (Los Angeles), v aréne ktorej sa včera táto kultová kapela predstavila.
Staples Center
Los Angeles Times
Úvod bol dôkazom depešáckej dlhoživotnosti. Tak, ako mnohí fanúšikovia starších kapiel trpia pri nových pesničkách čakajúc na hity, dav stál, bavil sa a spieval dve skladby z Exciteru, posledného albumu skupiny. Dave Gahan, odetý v koži, sa ironicky usmievajúc mihal po pódiu, vychutnávajúc svoju rolu ako rockový boh. Pre tých, čo ich nazývajú Depressed Mode (pripúšťam, ja som jeden z nich), stačil tento koncert na to, aby zmietol preč imidž skupiny ako ponurých barbarov. Okrem When The Body Speaks znejúcej trochu pohrebne, večer bol viac menej rockový. Dokonca Walking In My Shoes znela ako hymna metalovej skupiny, zatiaľ čo Gahan, do pol pása odhalený skákal z podstavca na bicie ako spevák Def Leppard. Po dvoch desaťročiach koncertovania predviedli nacvičené pódiové predstavenie, efektívne využívajúc video a osvetlenie a načasovane do minúty na dve hodiny. Malá vsuvka v strede koncertu je pochopiteľne ospravedlniteľná pre skupinu s dvomi sólovými spevákmi, a tak Martin predstavil na kľudnom pódiu dve skladby Breathe a prekvapujuco "Rapture". Pri prídavkoch zašli Depeche Mode do svojej skoršej tvorby (Black Celebration) a na zaver jeden z ich najväčších moderných hitov Never Let Me Down Again. A v tom je tajomstvo úspechu Depeche Mode. Black Celebration znela s ich príťažlivými klávesami a famóznou elektronikou ako kandidát pre BT remix alebo pieseň, ktorú by ste mohli počuť na "One tour" od Mobyho, napriek tomu, že pochádza zo skorých 80. rokov (z polovice). Depeche Mode je jedna z mála kapiel, ktoré predbiehajú svoju dobu. Elektronická hudba im pomohla k ich terajšiemu úspechu. Tá totiž nepotrebuje byť znovuobjavená, pretože zvyšok hudobného sveta, tak už učinil. Vyzerá to tak, že Depeche Mode nikdy nevyjdú z módy, tak ako sa to píše v ich názve. Za zmienku stojí aj Poe, ktorá sa predviedla s energickými fanfárami. Jej podceňovaný album "Haunted" znel naživo vynikajúco, obzvlášť remix "Hey Pretty", na ktorej jej brat predviedol sprievodné vokály. Len málo umelcov sa odváži preliezť ochranné bariéry, tancovať v dave, ponúkať mikrofón divákom naokolo, a preto stojí za to, prísť na predstavenie skôr a vidieť aj ju.