‘Playing the Angel’ Interview Disc - I. časť

S každým albumom Depeche Mode sa objavuje aj tzv. "intervew disc", určený prevažne pre média. Nebolo tomu inak ani tentoraz a my vám ponúkame preklad prepisu prvej časti tohto rozhovoru, ktorý sa samozrejme celý venuje novému albumu "Playing The Angel"

AF = Andrew Fletcher
MG = Martin Gore
DG = Dave Gahan

Kedy ste začali s nahrávaním nového albumu "Playing The Angel"?
AF:
S nahrávaním sme začali v januári tohto roku v Kalifornií. Pár mesiacov predtým strávili Martin s Davidom písaním piesní pre tento album a následne sme zorganizovali jedno päťtýždňové sedenie, kde sme na naše prekvapenie dali dokopy jedenásť skladieb, čím sme vytvorili nový svetový rekord Depeche Mode.

Podľa čoho ste vyberali lokality nahrávania?
MG:
Jediným dôvodom výberu Santa Barbary, Londýna a New Yorku bola skutočnosť, že tam žijú traja členovia skupiny.
Takže, viete, ide o to, aby bol každý spokojný. Každý má svoju rodinu a svoj vlastný život, takže ide o to... áno, aby bol každý spokojný.

Rozprávali ste sa spoločne o smerovaní albumu ešte predtým, ako ste začali s jeho nahrávaním?
AF:
Viete, Depeche Mode nikdy nemali pred príchodom do štúdia jasnú predstavu o novom albume. K tomu sme sa dopracovali akosi prirodzene. A tento album si sám začal definovať svoj zvuk po prvých týždňoch, akosi prirodzene sa sám postavil proti digitálnemu zvuku predošlých albumov a inklinoval k starým Depeche Mode - číže sa použilo viac analógových syntezátorov, mixovaných s gitarou, a tým sa vyvinulo akési smerovanie, ktorým sa nechal viesť a my sme s tým boli relatívne spokojní.

Neviem vám vysvetliť, prečo sme sa týmto smerom vydali. Jednoducho to bol prirodzený vývoj. Takisto náš producent Ben Hillier bol k analógovým syntezátorom naklonený a našu zbierku obohatil o nové syntezátory, čím sa naša "cesta" ukázala ako ešte správnejšia a takisto vznikol akýsi protipól k predchádzajúcim albumom.

Nebolo ťažké začať s nahrávaním po štvorročnej pauze?
MG:
No, pre mňa je to ťažké vždy. Pomyslenie na nový album je vždy strašná vyhliadka. Koľko skladieb by mal obsahovať? Zo začiatku sme nemali ani poňatia o tom, koľko skladieb vôbec Dave napíše, a potom.. predstava napísať 9, či 10 alebo viac skladieb, to je vždy odpudzujúce.

Keď ste po prvý krát vošli do štúdia, boli už nejaké skladby skompletizované?
AF:
Martin s Davidom pripravili zopár demo snímkov, no myslím si, že dnes už by neboli rozpoznateľné. Niektoré z nich si boli veľmi podobné, ale keď boli hotové, čiže sa im pridali slová, obohatili o melódie a refrény... tak to bolo úplne o niečom inom.

Tešili ste sa na nahrávanie nového albumu alebo vám pri pomyslení na návrat do štúdia opantala skepsa?
AF:
No viete, vytrhne vás to z vášho obľúbeného súkromného života a v podstate vrhne do viac ako dvojročného obdobia tvrdej práce, máte pred sebou veľkú výzvu, často aj strach, viete, pýtate sa sám seba, "Máme stále na to? Dokážeme ešte vytvoriť čosi vzrušujúce, zaujímavé a nové? Zvládneme ešte ročné turné?" a... ale inak nás nahrávanie nového albumu teší, možno to bolo jedno z najradostnejších nahrávaní od albumu "Violator" alebo aj pred ním.

Všetci traja členovia skupiny majú za sebou vlastné sólové projekty, Dave a Martin vlastné albumy, Fletch vlastný label. Myslíte, že vás táto skúsenosť obohatila?
AF:
Aby som bol úprimný, každý z nás, Dave, Martin a ja, sme sa veľa naučili, čo je pri spoločnej práci zaujímavý prvok, viete, hoci na druhej strane, kedže sme si za tie roky šéfovali sami sebe, to mohlo spôsobiť niekoľko problémov, no efekt bol skôr opačný a každý šiel do toho naplno.

Na tomto albume ste pracovali s Benom Hillierom. Akým spôsobom bol vlastne vybratý producent pre tento album?
AF:
Tak ako obyčajne, aj tentoraz prišiel s týmto návrhom Daniel Miller, keďže nám vždy dohadzuje producenta. Daniel má zvyčajne o práci jednotlivých producentov prehľad, vie, kto by sa k nám hodil, my sme mali tiež niekoľko typov, medzi nimi aj Bena, takže sme sa stretli so všetkými kandidátmi, tak ako aj s Benom, a usúdili sme, že on je pre nás tá správna osoba. Pripadal mi mladý, dychtivý, nadšený, ale hudbou sa v plnom rozsahu predtým nezaoberal. Dokonca si nemyslím, že by sa nám príliš páčila hudba, ktorú predtým produkoval. Skôr si nás získal svojim prístupom k hudbe a ako sa ukázalo, je obrovský, fanúšikom elektronickej hudby - a toto všetko spolu skvele fungovalo a musím povedať, boli sme milo prekvapení zvukom a celým produkčným tímom, ktorý nám pri produkcií tohto albumu pomáhal.

Naši poslední producenti - Tim Simeon a Mark Bell - boli v podstate veľkými fanúšikmi Depeche Mode. Benovi sa síce Depeche Mode páčia, ale nepokladá sa za náruživého fanúšika, čo bolo v podstate pre nás príjemné, pretože nemal žiadnu predstavu o tom, čo by sme ako mali robiť. Bolo to v štýle: "Tak skúsme, ako budú tie skladby znieť," a pritom absolútne nepomyslel na naše predošlé skladby.

Aká bola teda úloha Bena Hilliera v štúdiu a ako prebiehalo celé nahrávanie nového albumu?
MG:
Neboli sme si celkom Benovou úlohou istý, pretože nám ho navrhol Daniel, spolu s ďalšími dvoma, troma ľuďmi, s ktorými sme absolvovali pohovor a najprv sa nám pozdával len ako osobnosť. Je veľmi ťažké súdiť producenta na základe jeho predošlej práce, pretože to pracoval s inými skupinami a tie sú od nás odlišné, takisto neviete, akú rolu u nich zohrával, pretože pracujú s iným tímom, tiež musíte rátať s tým, že každá skupina je iná, takže ísť nazačať prvé stretnutie je ako vykročiť do prázdna, netušíte, čo vás jednoducho čaká, ale zostali sme užasnutí, ako je Ben nadšený elektronickou hudbou. Väčšina skupín, s ktorými predtým pracoval, neboli vôbec elektronické. Každý deň snorí po internete a pátra po analógových syntezátoroch, do štúdia dotiahol celú kopu týchto prístrojov, a to bola jedna z vecí, ktorá nám pomohla definovať zvuk albumu - jednoducho sme boli obklopení ohromným množstvo týchto starých nástrojov.

Ale to neboli jediné nástroje, ktoré sme použili pri nahrávaní. Použili sme takisto množstvo moderných, softwarových syntezátorov, ale dominantný zvuk samozrejme tvoria tie analógové, čo nám umožnilo vytvoriť si určitý smer a myslím si, že tá zmienka o väčšej orientácií na staršie záležitosti Depeche Mode je na mieste, tie nástroje nám k tomu len dopomohli, hoci Ben Hillier nie je veľkým fanúšikom našej skupiny, to neznamená, že našim fanúšikom nie je, len jednoducho o nás veľa nevie.

Ako by ste zhodnotili silné stránky Bena Hilliera, ako producenta?
MG:
Ben je veľmi rozvážny človek, má okolo seba akúsi zvláštnu auru a veľmi nám pomohol, nikdy sa ničím netrápi a to vytvorilo veľmi príjemnú atmosféru v štúdiu.

AF: Myslím, že bol celkovo veľmi v pohode. Celý čas nás počúval, je nestranný a dozeral na celý projekt, vie skvele ovládať svoje nástroje, syntezátory, bicie a tak.

Kto ďalší sa spolupodieľal na tomto projekte?
AF:
Mali sme celý tím, ktorý nám pomáhal, samozrejme, viedol ho Ben, ale spolu s ním v ňom boli dvaja výborní programátori - Dave McCracken, ktorí spolupracoval s Ianom Brownom a mnoho ďalších ľudí, a samozrejme Rick Morris, ktorí s Benom veľmi často spolupracuje - no tentoraz sme nevyužili žiadnych iných hudobníkov. Na posledných albumoch sme najali množstvo ľudí na výpomoc, no tentoraz sme pracovali len s týmto tímom.

Predtým ako ste začali nahrávať, mali ste po hudobnej stránke jasnú predstavu?
MG:
Ani nie. Teda, mali sme pripravené demá a niekedy sa im dokončená verzia vcelku podobala, ale viacmenej sa vždy dokončená pieseň úplna líšila od verzie, s ktorou sme začínali v prvých piatich týždňoch nahrávania, no myslím, že z tých jedenástich skladieb, s ktorými sme začínali, som iba pri piatich mal jasnú predstavu, v akej polohe by som ich chcel mať.

Dalo by sa povedať, že po textovej stránke sa album zaoberá jednou nosnou témou?
MG:
Ide o čokoľvek, čo apeluje na dysfunkčných ľudí! Ale nie, teda, ak poviem "Čokoľvek, čo apeluje na dysfunkčných ľudí," tak žartujem, ale... viete, myslím, že mnoho našich skladieb sa zaoberá témami, ktoré nie su veľmi typické pre pop a takisto sa vtipkuje, že na zadnej strane albumu je malý nápis "Bolesť a utrpenie v rôznych tempách," čo nás chvíľu pekne bavilo a stále vyvoláva úsmev na tvári. Hoci si myslíme, že je to nesprávny pohľad na tento album.

Niekdy som nevidel našu hudbu v temných polohách. Mám pocit, že je v nej vždy kus nádeje a vždy vravím, že sa jedná o hudobné pocity, ktoré vychádzajú z iných hudobných pocitov.

Kde má pôvod názov albumu, "Playing The Angel"?
MG:
Na albume sú iba štyri skladby, ktoré odkazujú na anjela alebo anjelov a názov "Playing The Angel" je vlastne časťou textu skladby s názvom "The Darkest Star", takže... trochu to vytvára dojem, že témou albumu sú anjeli.

Takže tá téma názvu rezonuje celým albumom?
DG:
Nemyslím si, že sa to dá takto priamo povedať o skladbách na tomto albume... ale znie to dobre. Jednoducho ten názov znie dobre vďaka slovnej hračke a ako už povedal Martin, je to vyňaté z veršu jednej skladby. Robili sme to tak aj v minulosti, keď sme hľadali názov albumu. Niekedy sa vám stačí zahľadieť na texty, niečo vynechať a podobne... a zrazu sa vám zapáči, ako to znie.

Názory Devotees (2)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa