O syntezátoroch viac hovoriť nechcem

... prezradil Martin mimo záznam reportérovi magazínu Vice. Napriek tomu sa na ne v rozhovore dostalo.

Čo s tými 15-sekundovými ukážkami, ktoré si zverejňoval na Facebooku?
Premýšľali sme o spôsobe, ako podporiť album a nechceli sme ponúknuť niečo, čo by bolo úplne priehľadné alebo to už niekto urobil v minulosti. Nedožadoval som sa ani nejakých akcii, typických pre vydanie albumov kapely v minulosti. V určitom momente sa začalo vo vydavateľstve hovoriť o tom, že pôjdem do Londýna, Paríža a Berlína, kde sa uskutočnia posluchové párty a podobne, ale to by k tomuto projektu nepasovalo. Takže, tieto krátke ukážky, či filmy, mi prišli ako omnoho lepší spôsob sebaprezentácie.

A dobrý spôsob ako spríjemniť čakanie na vydanie albumu.
A možno to práve malo opačný efekt. Každý si stiahol tie 15 sekundové ukážky a potom sa s albumom už neobťažoval.

To si potom mohol rovno vydať 200 15-sekundových albumov! Mohol by si mi prezradiť, ako tento projekt vlastne vznikol?
Po skončení projektu "Delta Machine" mi zostalo niekoľko inštrumentálok. Dnes máme v kapele dvoch textárov, takže sme mali pre album k dispozícii toľko skladieb, že by sa nevošli ani na deluxe edíciu. Ale nechceli sme, aby bol album, či deluxe edícia príliš dlhá. Tak som sa tých inštrumentálok vzdal. Začínal som však premýšľať o tom, že by bolo dobré v komponovaní inštrumentálnych skladieb pokračovať, teda po návrate z turné, a vytvoriť z nich ucelený album. Prišlo mi to vzrušujúce - je to niečo, o čo som sa nikdy predtým nepokúsil a hlavne to bolo niečo neočakávané. Chcem totiž robiť neočakávané veci a udržovať tak pozornosť ľudí.

Ľudí reči o nástrojoch nudia, ale ja som zvedavý - bolo tvoje vybavenie odlišné v porovnaní s výbavou pri nahrávaní s kapelou?
Väčšina zvukov bola vytvorená na modulárnom systéme Eurorack. Okrem toho som použil zopár archívnych a ďalších modulárnych syntezátorov. Moje štúdio je dnes vlastne jedna veľká modulárna materská základňa.

Stavím sa, že to vyzerá skvele. V tých inštrumentálnych skladbách však cítim akýsi filmový nádych. Mal si k tomu taký prístup? Ovplyvnili ťa pri tom nejaké konkrétne filmy?
Jednoznačne som chcel, aby bol album atmosférický a mal filmovú kvalitu. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som sa snažil zachovať krátke skladby, keďže som si ich predstavoval ako scény z filmu. Neviem, či bol na pozadí nejaký konkrétny film alebo skladateľ, ktorého som sa snažil napodobniť, ale mám rád filmovú hudbu. Páči sa mi Michale Nyman, hoci s tým, čo produkujem, nemá nič spoločné a takisto mám rád klasikov, Johna Carpentera a Vangelisa, hlavne jeho veci skomponované pre film "Blade Runner".

Bolo pre teba ťažké oslobodiť sa od minulosti s Depeche Mode, alebo sa dnes cítiš slobodný vo veciach, ktorých si predtým schopný nebol?
Príkladne sa mi páčila myšlienka na nahratie tohto albumu, pretože ho vnímam ako kus umenia. Za tie roky som pre Depeche Mode napísal množstvo, množstvo inštrumentálnych skladieb, ale tie boli vždy použité ako vsuvky na albumoch, alebo ako bonusové skladby na singloch, a boli viac menej izolované od ostatných vecí. Takže, bolo skvelé dať dohromady 55 minút inštrumentálnej hudby. Tie skladby dohromady, ako celok, fungujú.

Tak by si mohol vziať to, čo ste použili na albumové vsuvky a rozpracovať ich.
Za tie roky ich až tak veľa nebolo a myslím, že len malé percento fanúšikov ich oceňuje.

Myslíš, že s týmto konceptom budeš pokračovať aj v budúcnosti alebo sa nás pokúsiš opäť prekvapiť?
Ďalšia vec, ktorú musím zvažovať, je myslím album Depeche Mode. Teda, skladby už píšem, a začal som chodiť opäť do štúdia, kde komponujem, ale nie inštrumentálne skladby. Za predpokladu, že dokončíme ďalší album, ktorý aj vydáme, a potom vyrazíme na ďalšie turné, by bolo príjemné skúsiť niečo iné. Ľudia sa ma neustále pýtajú, kedy bude vydaný "Counterfeit 3". Bude príjemné to vydať vtedy, keď to budú ľudia najmenej očakávať.

Ľudí predsa nemôžeš prekvapiť toľkokrát za sebou.
(smiech)

Svoj pobyt v štúdiu berieš v štýle práce na plný úväzok alebo je to viac sporadická záležitosť?
Nikdy som nemal pocit, že by som tam mal chodiť každý deň, ale deje sa tak, a každý deň si tam užívam. Prirodzene tam trávim rovnakú časť dňa, keďže tam zájdem po tom, čo vstanem a doprajem si raňajky. Zájdem tam na poludnie a obyčajne pracujem šesť, či sedem hodín. Ale nemyslím si, že by som bol kreatívnejší, keby som tam zostával do polnoci.

Správne, niečo si treba nechať aj na ďalší deň.
Presne tak, to by človek potom veľmi rýchlo vyhorel. Takto je to príjemné. Napr. dnes presne viem, kde som včera skončil a tak do môžem dokončiť, a hlavne som z toho nadšený. Ak by som včera pracoval do polnoci, pomyslel by som si, "Bože, dnes to musím ísť dokončiť".

Je dobré si udržovať nadšenie. Vďaka, Martin.