‘Nikdy neuveríš, že gabo….’, alebo ako dopadol nultý ročník DMsite chaty…

Ak ste sa náhodou v čase medzi 23-25.8.2002 zdržiavali v Nízkych Tatrách v rekreačnej oblasti Krpáčovo a zdalo sa Vám, že pokoj a kľud narúša hudba DM, nesnívalo sa Vám. Naozaj sa tu po prvýkrát v "dejinách" konal nultý ročník "DMsite chaty".

Pri Prameni Sama Chalupku. Neskôr sme našli lepší zroj "tekutín". (Z prava: Cvengo, dsd, Aďa, monghi a Gabo)

S touto skvelou myšlienkou prišiel stály prispievateľ DepecheMode.sk, Cvengo a keďže nikomu nebolo moc do organizovania, "obetovala" som sa ja :) . Keďže sa táto akcia mala konať po prvýkrát, rozhodli sme sa obmedziť počet účastníkov na prispievateľov DM site (prípadne stálych učastníkov DepecheMode.sk fóra) a tak trochu otestovať ako nám to spolu pôjde naživo. I keď pôvodne sľúbená účasť bola vzhľadom na kapacitu chaty relatívne vysoká, nakoniec sa počet účastnikov tesne pred terminom konania zúžil (zdravotné dôvody a pod.) Napriek tomu možno skonštatovať, že sa tejto akcie zúčastnili DM priaznivci z celého Slovenska ;).

Rozbehli sme to v piatok na obed a hneď po akom-takom zoznámení sa "zoči-voči" a zložení na chate, rozhodli sme sa preskúmať okolie a blízke jazierko. Vyšlo to síce až na druhý pokus, lebo krpačovské chodníčky su zradné a namiesto k jazierku , zaviedli nás najprv ku prameňu Sama Chalupku. Nakoniec sme jazierko našli, nenašiel sa však nikto, kto by ho otestoval viac ako palcami na nohách (ostal len plán do budúcna :) ) Nášmu zraku však neušiel neďaleký "Bufet u hadíka" a tak sme namiesto testovania krpačovskej vody v jazere testovali kvalitu čapovaného pivka.

Po príchode na chatu si prišli na svoje aj hladné žalúdky. Našim chlapcom síce chvíľku trvalo, kym sa im podarilo rozložiť oheň (ja viem, chlapci, to bolo tým tatranským vzduchom ;) ), ale nakoniec sme predsa len skončili pri špekáčikoch a rôznych "tekutinách" (pod týmto pojmom rozumejte všetko tekuté a pitné v dosahu. Za nové úsporné slovko do chatárskeho alko-nealko slovníčka ďakujeme Gabovi :-)) ). Samozrejme nechýbala hudba a DJ Monghi, ktorý sa rozhodol okrem DM servírovať aj The Cure, Nine Inch Nails, Bush, ale aj Sandru, Kim Wilde, Franka Sinatru, či hudbu z muzikálu Rebelové. O zábavu bolo postarané hlavne Cvengom, ktorého v tento víkend pravdepodobne kopla múza a na každú DM pesničku nám predviedol svoj vlastný repertoár v slovenskom znení. Myslím, že najväčší úspech mala "World in my eyes", ktorej refrén znel po Cvengovej modifikácii "nikdy neuveríš, že Gabo....." :-) Každopádne škoda, že sme tieto skvosty nemohli nahrať, súťaž mladých talentov by pravdepodobne získala veľkého konkurenta :) Okrem svojich speváckych predností sa Cvengo predviedol aj ako pán Coperfield, keď svoje čašnícko-kúzelnícke umenie predvádzal pri nalievaní nikdy sa nekončiacej fľašky hruškovice.

Jedna z rozlúčkových fotografií

Keďže všetci postupne odpadávali, rozhodli sme sa Cvengom prebrať funkcie strážcov ohňa, no napriek tomu, že sa ma ráno o 6,00 ešte snažil prebudiť hlasným spevom NLMDA, musela som mu túto funkciu prenechať a tak ohníček dostrážil sólo.

Sobota sa už od rána niesla v znamení turistiky. Hlavný turistický referent, Aďa, vybrala jednoznačne trasu Krpačovo-Tále-vrch Baba a naspäť. Keďže ja som sa snažila vniesť do nášho kolektívu aj akéhosi kultúrno-športového ducha a vymyslela výlet do Podbrezovej na zápas druhej ligy, naša skupinka sa pre nedostatok času musela na Táloch rozdeliť na dve. Po zistení, akými témami sa cestou sem naše skupinky zaoberali, rozhodli sme sa založiť im pracovné názvy DM-áci a Cure-áci. Takže naši Curáci (Gabo, ten mäkčeň na C mám naozaj dať? :)))) ) sa pobrali na vrchol Baby, zatiaľ čo my, DMáci, sme zamierili na futbal. Myslím, že to bolo posledný krát, čo som vymyslela takúto "kultúru", pretože zápas bol síce druholigový, úrovňou však patril kamsi do štvrtej ligy. Každopádne, keď už nie pri futbale, pred futbalom sa nám rozhodne podarilo zabaviť, keď sme vymysleli hru "Nájdi si svoj kľúč" a milý Cure-áci po návrate z túry museli hľadat kľúč ak sa chceli dostať do chaty počas našej neprítomnosti. O to zaujímavejšie to bolo po našom návrate, keď sa naštvatí Cure-áci rozhodli pre odvetu a super otázkami nás taktiež prinútili hľadať kľúč. Napriek narafičenej pasci typu "ak sa chcete dostať dnu, musíte na celé hrdlo zakričať: the Cure sú najlepší", naša DM posádka zostala verná DM aj za cenu nocovania pod holým nebom. Nakoniec vďaka neopatrnosti Cure-ákov sme sa nakoniec dostali dnu pootvoreným oknom a to sa už celou krpačovskou dolinou ozývalo "Depeche Mode sú najlepší" (hold, DM môžu byť hrdí na takých verných fanúšikov :) ) a bolo jasné, že Cure-áci sa musia vzdať. "Dobytím" chaty začala ďalšia fáza - oblbovanie chuťových buniek. Funkciu šéfkuchára prevzal Gabo (aspon na chvíľu sa stal opäť administrátorom, tentokrát kuchynským :) ) a musím priznať, že to, čo ukuchtil, bolo aj celkom jedlé. Druhá noc sa podobala tej prvej, DJ Monghi, spevák a skladateľ v jednej osobe Cvengo, Adina fľaška Karpatskej horkej (a iné tekutiny), unavený Gabo a ja s mojimi pokusmi o medvedí tanec......... Cvengo sa tejto noci (respektíve už nedeľného rána) rozhodol ísť aj spať......bohužial.......jeho hlasné chrápanie bolo určite počuť aj do susednej dediny. Preto sme sa zhodli na tom, ze ho v budúcnosti budeme izolovat :)))

na kúpanie bolo trochu chladno

S novým ránom prišiel bohužiaľ aj posledný deň nášho pobytu, ktorý sme začali pestými raňajkami typu "dojedz všetko, čo zostalo". Aby nám nebolo smutno, Cvengo sa este postaral o rozruch, keď ma nechal spadnúť po členky do blata ;) Na koniec ešte prejavil svoje poriadkumilovné sklony Monghi, keď poumýval všetky riady (ešte raz díky).

To už bol ale naozaj posledný článok pobytu. Prežili sme este spoločnú cestu do Banskej Bystrice, kde sme sa všetci rozlúčili a rozišli sa svojim smerom......

Myslím si, že nultý (tzv. testovací) ročník DM site chaty prebehol nad očakávanie dobre. Opäť sme sa utvrdili, že i keď sa ľudia nepoznajú, ale spája ich oddanosť k DM hudbe, môžu stráviť super nezabudnuteľný víkend.

Dúfam, že sa nám podarilo vytvoriť zdravé jadro pre budúce podujatia, ktorých návstevnosť bude do budúcna stúpať.
Ešte raz ďakujem všetkým zúčastneným za skvelé 3 dni v znamení Depeche Mode.

See you...........snáď čoskoro a vo väčšom počte :-)