Návrat po rokoch… do Belfastu

Návrat po rokoch… do Belfastu

Írsky Belfast sa na rozpise turné Depeche Mode neobjavil takmer 30 rokov. S blížiacim sa štvrtkovým koncertom vysvetlil Andrew Fletcher žurnalistovi Andrew Johnstonovi, prečo súčasnej návšteve predchádzajú doslova osobné dôvody.

Po 27 rokoch sa fanúšovia kapely v Belfaste už pravdepodobne úplne vzdali nádeje, že by sa ich miláčikovia opäť objavili na koncerte v ich meste. No takmer tri dekády od ich posledného vystúpenia v Maysfield Leisure Centre v roku 1986, sa králi elektronickej hudby predsa len vrátia, tentoraz do Odyssey Arény.

Príliš dlhú absenciu vysvetľuje klávesák Andrew "Fletch" Fletcher takto: "Stala sa z nás svetová kapela. Dnes už musíme hrať v mnohých krajinách. Naše dnešné britské turné nemá také rozmery ako v časoch, keď sme boli prakticky známi iba na Ostrovoch. Dnes sme populárni doslova všade, takže naše turné dnes zahŕňa prakticky všetky krajiny sveta."

"Z času na čas sa objavíme niekde v okolí Dublinu, no v Belfaste už nehrávame tak, ako tomu bolo kedysi."

Vzhľadom na "veľkosť" Depeche Mode dáva takáto odpoveď zmysel, čo však dáva tomuto punc prekvapenia je fakt, že Fletchova manželka, Gráinne Mullan, s ktorou žije už 22 rokov a vychovali spolu dve deti, pochádza zo Severného Írska a celá rodina navštevuje túto krajinu pravidelne. "Bol som tam už veľa krát," priznáva. "30-40 krát. Rodina mojej manželky tam stále žije, takže do Írska chodím už 33 rokov."

Zdá sa, že Fletch nie je tým, kto rozhoduje o tom, kde Depeche Mode zájdu v rámci turné. Úloha tohto 52-ročného pána v kapele bola vždy zdrojom rôznych špekulácii. Hoci v úplne prvej zostave kapely hral na bassgitaru, neskôr sa v kreditoch pri jeho mene uvádzali syntezátory a sprievodné vokály. Dnes je hlavne považovaný za primárneho mediátora medzi nestálymi osobnosťami frontmana Davida Gahana a multiinštrumentalistu a hlavného skladateľa Martina Goreho.

Nech už je to akokoľvek, predstava, že Depeche Mode sú jedna dysfunkčná rodina, sa za posledné roky trvale vytratila. "Od nás takéto názory nikdy nešli," prehlási Fletch nasrdene. "Sme na scéne už veľmi dlho, stále sme veľmi úspešní a máme šťastie, že jednak pochádzame z toho istého mesta a z rovnakého prostredia. Samozrejme, že sa stále máme radi, len dnes je situácia predsalen iná. Dave s Martinom si našli partnerky v Amerike a obaja tam dnes žijú. No túto skutočnosť by som v dnešnom modernom svete za problém absolútne nepokladal."

Tak ako v roku 1986, tak aj v rokoch 1983 a 1984 hrali Depeche Mode v Belfaste. V oboch prípadoch to bolo v Ulster Hall. Bolo to v podstate krátko po tom, čo kapelu opustil jej mozog, Vince Clarke, a zvuk kapely nebol taký výrazný. No počas nasledujúcich rokov sa kapela vrhla do industrálnych vôd a hudbu vypracovala tak, že sa ich produkcia začala predávať vo veľkom.

Album "Violator" z roku 1990 - obsahuje ikonické hity "Personal Jesus" a "Enjoy The Silence" - sa pokladá za ich historický medzník, zatiaľ čo ich aktuálny album "Delta Machine" je považovaný za návrat do starej formy. Aj keď majú na svojom konte 13 štúdiových albumov a 55 singlov, Fletch priznáva, že recept pri komponovaní skladieb sa u nich prakticky dodnes nezmenil. "Skladba vždy začína v základnej demo podobe, o ktorú sa postará Martin a následne sa začne na nej pracovať."

Pokiaľ ide o zostavovanie ich koncertného setlistu, ani ten neskrýva žiadne veľké tajomstvá. "Zgrupujeme skladby od roku 1981 až po dnešok," prehlási Fletch. "Setlist prakticky mapuje celú našu kariéru a všetky naše albumy."

Ani v prípade koncertu v Odyssey nedôjde k výrazným zmenám. "Setlist sa samozrejme stále vyvíja, no skôr pozvoľne. Rozhodne si nepovieme, "Tak v Belfaste sme nehrali 27 rokov, tak zahrajme zopár týchto skladieb." Myslíme si, že naše publikum v Belfaste nás má naštudovaných rovnako, ako ktorékoľvek iné publikum vo svete."

Mnohí umelci v neskoršom období ich kariéry majú často pokušenie užívať si niekdajšiu slávu buď v podobe "greatest hits" turné, čí v poslednom období vo veľmi obľúbenej forme "classic album" turné. Toto však nie je prípad Depeche Mode.

"Nikdy sme nad niečím takým neuvažovali," hovorí Fletch. "To by sme mali v takom prípade podniknúť obnovené Violation turné alebo zahrať v obnovenej premiére 101.koncert z Masses Tour. Sme však kapela, ktorá vydáva stále nový materiál. Tak ako my, tak myslím, že aj naši fanúšikovia považujú za najdôležitejší fakt, že by sme na turné mali hrať nové skladby. Do stavu, že by sme sa mali pustiť do niečoho z vyššie uvedeného, sme sa ešte nedostali. Netvrdím však, že by sa tak v budúcnosti stať nemohlo."

Depeche Mode predali celosvetovo odhadom 100 miliónov nahrávok a zapĺňajú arény po celej planéte. Napriek tomu však nie sú natoľko mediálne známi, aby sa nerušene nemohli ako Fletch, tak aj Gore a Gahan, nerušene prechádzať po ktoromkoľvek britskom meste.

Samozrejme, ani ich kariéra sa nezaobišla bez menších drám, ktorých "hrdinom" bol prevažne Gahan. Svojho času divoký a pôžitkársky spevák (dnes už viac ako 16 rokov abstinent) prekonal v roku 1993 na pódiu infarkt, o dva roky neskôr sa neúspešne pokúsil o samovraždu a v roku 1996 sa takmer k smrti predávkoval drogami. Nie tak dávno, v roku 2009, musel urýchlene podstúpiť chirurgický zákrok, počas ktorého mu z močového mechúra odstránili rakovinotvorný nádor.

Fletch si však veľmi neželá rozoberať tieto hrozivé momenty z histórie Depeche Mode a veľmi rýchlo otočí konverzáciu opäť k hudbe. "Singel "Personal Jesus" som vždy považoval za riskantný, v prípade "Enjoy The Silence" mi však už po hodine počúvania bolo jasné, že to bude masívny hit. Takéto výroky väčšinou ľudí nasrdia, ale my sme v nej skutočne cítili hitový potenciál."
Tak ako ich možno považovať za vplyvných umelcov na poli popovej a tanečnej hudby, rozhodne majú dosah aj medzi rockovými a metalovými kapelami. Nájde sa vôbec skupina, ktorej skladby prespievalo také široké spektrum umelcov? The Cure, Johnny Cash, Marilyn Manson, ale aj Susan Boyle a The Saturdays...

Takémuto hviezdnemu zoznamu by sa potešila väčšina hudobníkov, no Fletch ešte viac pritvrdí. V prípade verzie "Personal Jesus" v podaní Johnnyho Casha bez mihnutia oka totiž dodá: "Ak by žil Elvis, tak ju by ju mohol prespievať práve on."

Pokračuje: "Martin, ktorý skladbu napísal, miluje Cashovu tvorbu už od 12-tich, takže, keď sa vám dostane takejto pocty, je to veľmi bizarné. Nikdy sme nič takéto nemali v úmysle, nikdy sme si nemysleli, že ovplyvníme také množstvo ľudí a že by Johnny Cash niekedy prespieval jednu z našich skladieb. Samozrejme, je to pre nás pocta, neuveriteľne skvelý pocit."

Pokiaľ ide o umelcov, ktorí ich inšpirovali, tak je tu pán, ktorý vytŕča nad všetkými ostatnými: "Bowie nás ovplyvnil asi najviac a nielen pokiaľ išlo o hudbu. Samozrejme v tom bol aj jeho štýl," zaspomína Fletch.

"Celá novoromantická scéna bola Bowiem veľmi ovplyvnená, takisto glamom a všetkým tým súvisiacim leskom. Vždy sme mali pocit, že na koncert sa treba správne ohodiť. Takí Oasis to robili úplne opačne, vyzerali presne tak, ako ich fanúšikovia. Samozrejme, že na tom nie je nič zlé. My sme si však vždy mysleli, že je fajn sa dobre obliecť."

Predtým, ako sme rozhovor ukončili, zauvažuje Fletch nad nedávnym stretnutím, ktoré mohol samozrejme zažiť iba vďaka svojej pozícii medzinárodnej rockovej hviezdy.

"Nedávno som bol na obede s Bowiem v Los Angeles," poznamená bez emócii. "Boli sme ubytovaní v jednom skvelom hoteli, spolu s The Rolling Stones, Paulom McCartneym a Davidom Bowiem."

A aj napriek typickému stoickému postoju, ku ktorému na väčšine našich spoločných rozhovorov patria aj typické slnečné okuliare, sa nedaná nevšimnúť záblesk naivného tínejdžera z Basildonu, kedy pri spomienke na stretnutie so svetoznámou legendou s úsmevom dodá: "Bolo to parádne bizarné, ako sen!"

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa