Naspäť k múru - No.1, 22/02/1986

Depeche Mode sa po vydaní kompilácie singlov z obdobie 1981 - 1985 rozhodli opäť nastúpiť do štúdia a opäť si zvolili Hansa štúdia v západnom Berlíne. Vo februári 1986 sa za nimi vybrali reportér britského magazínu No.1 a porozprával sa s nimi o chystanom albume "Black Celebration".

Depeche Mode ospravedlnili sami seba

Pre Depeche Mode sa stal Berlín druhým domovom. Toto mesto plne vyhovuje ich temperamentu a je dokonalým zrkadlom ich hudby. Berlín je podivné, desivé miesto, ostrov obklopený múrmi a ohraničený zemou nikoho, ktorá sa stane pre každého, kto sa pokúsi utiecť z východnej časti mesta, hrobom. Vo februári je Berlín chladným v každom zmysle, čo má svoju výhodu a Depeche Mode to tak vyhovuje.

Tretinu obdobia posledných troch rokov prežili Depeche Mode práve tu, no hlavne v slávnych štúdiách Hansa, kde doteraz nahrali albumy "Construction Time Again", "Some Great Reward" a práve dokončujú nový album "Black Celebration".

Vychádzajúc z kontrolnej miestnosti štúdia, sú Depeche Mode sami sebe čiernou oslavou. Od hlavy po päty odetí v čiernej koži, vychudnutí a pobledlí. Je fakt, že sú nesmierne pokojní a príjemní, lenže ich imidž je akousi ich druhou kožou.

"Mám pocit, že som chorý," vyhlásil Dave Gahan, a ukáže na škvrnu na svojich kožených nohaviciach. "Hrozné," dodajú Alan Wilder a Martin Gore na ceste do skúšobne, kde si to namieria rovno ku chladničke. V žalúdku im pochoduje snáď celý batalión, takí sú hladní. Keď sú Depeche Mode na turné alebo v štúdiu, majú vždy k dispozícií obrovskú zásobáreň vegetariánskych jedál, aby si zamaškrtili, kedy na nich príde chuť.

Martin svojim tradičným spôsobom z diaľky pátra po syrových rolkách. Vždy pôsobí dojmom, akoby chcel povedať niečo tak dôležité, že to spôsobí priam zemetrasenie. No nikdy nič nepovedia.

Fletch je typicky nemotorný, a to sa týka aj jeho šatníka. Práve si v magazíne Sun prečítal článok "Simon Jilting Yasmin for model" a zjavne je rozhorčený. "Nie je na tom ani kúsok pravdy, ale ľudia sa jednoducho takých článkov dožadujú." Darmo, Fletch je moralista.

Tam kde je múr

Zdá sa, že zatiaľ sa má k rozhovoru len David. Pýtam sa ho, čo ho tak na Berlíne priťahuje.

"Je to jeho atmosféra. Je to veľmi malé mesto, akoby odrezané od ostatného sveta. Nie je tu toľko rušivých prvkov ako v Londýne. V Británii už jednoducho nedokážem pracovať. Smiešne. Štúdio je postavené hneď vedľa Berlínskeho múru, no nik z nás ešte nikdy nebol na druhej strane. Martin sa o to raz pokúšal, ale odmietli ho pustiť. Nepáčilo sa im, ako bol oblečený. Myslím, že ho pokladali za chuligána."

"Ľudia si myslia, že tu pracujem preto, že je to tu veľmi 'husté', no ja to tak nevnímam. Toto miesto veľmi pripomína predmestie. Berlín je ako Brixton."

Fletch odložil časopis a my sme hodili reč o novom singly "Stripped". Celá skupina je skladbou nadšená, hoci jej zvuk je po veselo-popovom singly "It´s Called A Heart" trochu riskantný.

Fletch: "Nápad tejto skladby vychádza z technológií súčasnej civilizácie a atmosférou sa vracia späť k prírode. Je to o dvoch ľuďoch, ktorí si navzájom odhaľujú svoje skutočné pocity, samotný základ vlastných emócií. Vo videoklipe nás môžete vidieť, ako demolujeme auto, rozbíjame telku... je v tom viac menej symbolika."

Gahan: "Rozhodne to nie je o sexe. Má to dočinenie s vašou samotnou podstatou. Samozrejme, že tí dvaja ľudia v tej skladbe, by sa mohli vyzliecť do naha, ak by chceli. Skladba samotná je takým malým riskom. Nezíska si vás okamžite. Niektorí ľudia si ju vypočuli a vyšlo z nich 'To má byť ono?' Iní zasa okamžite skríkli, 'Úžasné!'".

Sila slávy

Skupina má dojem, že v hitparádach bude nový singel ako päsť na oko, no zdá sa, že David je tým nadšený viac, ako ostatní, "Priam ma to vzrušuje, že bude vyčnievať z radu bežnej produkcie. Tá skladba si priam pýta energický spev. Refrén je strhujúci a hutný, priam z neho nedokážem vyviaznuť. Náš posledný singel bol dosť v pohode."

Z toho, čo som už stihol počuť, prekvapí nový album, "Black Celebration", snáď každého, kto má stále pocit, že Depeche Mode sú zarytou a nudnou popovou skupinou. Martinove texty idú každým dňom hlbšie pod kožu.

Samotný názov album, je takisto riskantný, dokonca podľa mňa mierne morbídny. "To áno," súhlasí David, "no ide o všeobecnú vec. Na konci každého vášho pracovného dňa idete niekam von a snažíte sa zbaviť vašich trápení, je jedno, či sa cítite blbo alebo vaše vyhliadky na budúcnosť sú deprimujúce."

To už sa k nám pridajú aj Martin s Alanom, no je to práve Martin, kto nás obdarí vzácnym preslovom. "Momentálne zažívam pocit, že v rozhovoroch pôsobím veľmi zlým dojmom. A všetko je to moja chyba. Nemôžem s tým nič robiť. Povedal som veľa zlých vecí."

Po tomto podivnom vyhlásení sa Martin na chvíľu odmlčal. "Celý problém je v tom, že nedokážem vysvetliť, o čom moje piesne sú. Keď ich píšem, všetko sa zdá byť logické. Vytvorím správnu atmosféru - ide o pokus o únik z mäkkosti súčasného popu - no zároveň mi je jasné, že nikdy nebudeme absolútne extrémni. V Depeche Mode vládne demokracia a to mi znemožňuje písať "priame" piesne. Odhliadnuc od toho však stále verím v zaužívaný štýl a páči sa mi mnoho melódií. Veľa ľudí pre to nemá pochopenie. V tom istom momente môžeme byť skutočne popoví, ako aj znieť náladovo a surovo."

Alan má dojem, že skupina si "si znepriatelila určitú časť 'mládežníckeho' trhu, no zároveň si získala väčší rešpekt. Neprezentujeme sa práve najlepšie, ale dnes pôsobíme lepším dojmom."

Depeche Mode vždy na obaloch svojich albumov jednou vetou vystihnú náladu celej ich práce Tentoraz veta znie, "Life In The So-Called Space Age" (Život v takzvanom kozmickom veku). Ide o typický príklad zmesy cynizmu a zdravého sedliackeho rozumu tak typickej pre Martina Goreho.

"To znamená, že napriek všetkému," nejasne gestikuluje, "všetko funguje a nič sa nemení. Ľudia sú stále emočne paralyzovaní materiálnym vlastníctvom."

Alan to upresní. "V Západnom svete ste obklopení veľa rušivými vplyvmi, tie z vás ťahajú vaše emócie. Ľudia o Martinových skladbách hovoria, že veci veľmi zjednodušujú, no ja to vidím ako pozitívny faktor. Jednoducho prezentuje svoj názor."

Nie všetko na albume "Black Celebration" dýcha pochmúrnosťou, hoci skladba, ""It Doesn´t Matter(2) je, " hovorí Martin, "veľmi zúfalá. Priam extrémne morbídna. Potom tu je jedna vcelku zábavná skladba s názvom "Sometimes", ktorá je o niekom, kto svoje okolie neustále zahŕňa otázkami a skončí vo veľmi únavnej a kajúcnej nálade." Gore sa úzkostlivo zasmeje, pretože je veľmi autobiografický popový skladateľ a práve táto skladne je o ňom.

Práve nám priniesli pivo a nálada Martinovi okamžite stúpla. "Dosiahli sme akýsi nový minimalistický koncept. Snažil som sa pracovať najmenej ako to šlo, takže dostanem zaplatené rovnako a budem zasa schopný chodiť von a žúrovať ešte viac."

Ostatní majú o Martinovi svoju teóriu a Alan bol ochotný je prezentovať. "Martin je jeden odporný lenivec, ktorý napíše celý album za jedno dopoludnie. lenže predstiera, že to tak nie je, takže môže po celý ten čas premýšľať o iných veciach a v podstate nič nerobiť." Martin tak dostal od ostatných ďalšie zaucho. Ale toto bola vážne šupa.

"Štyria ľudia, to je to správne číslo pre popovú skupinu. História to už neraz dokázala. Päťka nevyzerá dobre a trojica to vyzerá fakt hlúpo. Štvorica má v sebe tú správnu silu."

To, či je to naozaj tak sa budete môcť presvedčiť už na konci marca, kedy depešáci odpália päťmesačné svetové turné.

Dave neskrýva nadšenie. "Nejaký čas sme v Anglicku nehrali, ale už sa neviem dočkať, kedy to rozbalíme v tých veľkých halách. Zrejme sa niektorí fanúšikovia smejú popod fúz, že sa pokúsime vypredať Wembley, ale tej "dôveryhodnosti" sa musíme zbaviť. Koncert The Cure vo Wemley bol absolútne úžasný, no viem, že na to, aby som bol z toho nadšený aj v našom prípade, potrebujeme väčšie publikum."

Skupina starcov

V tomto rozpoložení Depeche Mode každým náznakom dokazujú, že dozreli, postúpili, a sami tak tvrdia. Gahan nie je z tých, ktorý by trpel prílišnou skromnosťou. "Svojim tvrdším zvukom sme ovplyvnili mnoho ďalších skupín, napríklad Arcadia a určite Tears For Fears. A vyplatilo sa im to. Aj Frankie (Goes To Hollywood) sa na to dali. Nemôžem zostať pri nudnej, štruktúrovanej hudbe. Nik nechce ísť s kožou na trh. Glammy pop ma príšerne nudí. Samozrejme, nebudem konkrétny, nakoľko neznášam všetko, čo sa momentálne točí v rebríčkoch. Ignorujem to. Domnievam sa, že A-ha na seba aspoň na nejaký čas strhnú pozornosť celého dievčenského publika, pretože sú to naozaj pekne vyzerajúci chlapci," zarehoce sa Gahan. "Ich asi jediným problémom je, že trochu smiešne rozprávajú."
Fletch dodá znepokojene. "Možno rozprávajú anglicky lepšie než ty."

Dave: "Blbosť, stavím sa, že nie." Gahan čosi povie pomedzi zuby. "Nie je medzi nami žiadne súperenie. Hráme si na vlastnom piesočku. Nemôžete nás kategorizovať. Možno sme niekedy trochu puntičkársky v tom, že na obaly albumov nedávame naše fotografie, no je lepšie upadať bez hlúpeho imidžu. Pozrite sa na prípad Simona Le Bona: ten chudáčik sa teraz ženil, ale preto, že ho v Sun fakt neznášajú, tak naňho niečo našili. Pre nás je fakt šťastie, že sa vyhýbame všetkým týmto sračkám, no aj tak si myslím, že máme naviac. Nemecká tlač sa nám venuje neustále."

Jedno z najlepšie utajených tajomstiev popu minulého roka bola Gahanova svadba s jeho dlhoročnou priateľkou Jo. "Bolo to super. Len ja, Jo, Fletch a Grania (Fletchova priateľka), otcovia a mamy. Alan a Martin na obrade chýbali, no pridali sa ku nám na neskoršej oslave. A pritom nás táto skutočnosť nijako nezmenila. Sme spolu predsa celé roky."

Dave je posledný "Basildončan" v Depeche Mode. Už aj Fletch sa presťahoval. "Je to tá najlepšia vec, akú som kedy urobil. Je to po prvýkrát, čo nebývam s rodičmi alebo v hotelovej izbe."

Spýtal som sa ich, čo si myslia o exilovej dani a Fletch, ktorý je normálne najrezervovanejší člen skupiny, doslova vybuchol: "Je to nechutné," zvreskol. "Robia si z nás srandu. Všetci tí takzvaný socialisti. Pozrite sa na Spandau! Zoberiete si rok voľno, tým samozrejme utrpí vaša kariéra. Nikde sa predsa necítite doma, než skutočne doma. Verím v sociálny štát a ak by to znamenalo 50% dane, tak ich zaplatím."

Gahan súhlasí. "Pripomína mi to 70-te roky, kedy skupiny obývali veľké panské sídla. Ak by sme také čosi urobili my, rozpadli by sme sa. To, čo tie skupiny ušetrili na daniach, to minuli cestovaním v prvých triedach. Z turné sa vracali domov každý víkend!"

Fletch poskakuje ako blázon. "Veľké panské sídla! Cestovanie prvou triedou! Neverili vo vlastnú budúcnosť. To všetko si dovolovali, kým na to mali. My máme v úmysle zotrvať."

Gahan vstal a nasmeroval si to do kontrolnej miestnosti. Na polceste sa zastavil, otočil a dodal, "Viete čo, na Vianoce z nás aj tak budú milionári! My to už vieme."

Teraz som si nie istý, či si robil žarty alebo nie.

autor: Max Bell
zdroj: No.1, 22/021986

Názory Devotees (4)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa