Najdôležitejší je nápad (1985)

Najdôležitejší je nápad (1985)

Alan Wilder pre nemeckú mutáciu Keyboards magazínu.

Podľa vyjadrení vašej nahrávacej spoločnosť ťa možno považovať za hlavného klávesáka kapely.
Alan Wilder: Možno som v kapele v tomto smere najskúsenejší, ale rozhodne sa nepasujem do žiadnej pozície lídra. Treba povedať, že samotná hra na syntezáror u nás v skutočnosti nehrá hlavnú úlohu. Väčšinu vecí totiž programujeme a hráme z počítača, takže vlastne nie je nutné ovládať techniku hry na klávesy.

Máš nejaké hudobné vzdelanie?
Od ôsmych rokov som chodil na lekcie klasického piána, dokonca mám za sebou niekoľko úrovňových testov, ale potom ma to prestalo baviť. V podstate som sa o klasickú hudbu nikdy veľmi nezaujímal. Skôr šlo o pokračovanie v rodinnej tradícii. Ako tínejdžer som to zavesil na klinec a radšej sa venoval popovej hudbe. Neskôr som získal prácu v nahrávacom štúdiu, hral som v niekoľkých neznámych kapelách, až kým som nenarazil na Depeche Mode.

Čiže nie si v Depeche Mode od ich začiatku?
Pridal som sa k nim pred troma rokmi, to už fungovali rok a pol.

A mali do tvojho príchodu za sebou už nejaké úspechy v rebríčkoch?
S dvoma singlami, "New Life" a "Just Can´t Get Enough" v rebríčkoch skutočne zabodovali. Pridal som sa k nim po tom, čo od nich odišiel Vince Clarke. On dnes hrá s The Assembly.

Ako vlastne pracuješ so syntezátromi a počítačom? Aké technické vybavenie používaš a prečo?
V štúdiu pracujem hlavne so Synclavierom, ktorý nám prepožičal náš koproducent, Daniel Miller. Samozrejme vlastníme množstvo ďalších zariadení, ako napr. Emulator II, ale ten používame iba na koncertoch. Emulator však používam aj doma, keď skúšam nejaké nápady, prípade samplujem rôzne zvuky. V štúdiu však pracujem iba so Synclavierom. Jeho kvalita nahrávania ďaleko prevyšuje ostatné zariadenia. Takisto by sa patrilo poznamenať, že možnosti zvukovej modifikácie Synclaviera sú ďaleko väčšie, než možnosti iných známych hudobných počítačových systémov. Znie až neuveriteľne prirodzene. Takisto jeho softwarová časť sa neustále vyvíja. Keď chceme nahrať nejakú skladbu, tak zájdeme do nejakého demo štúdia a väčšinu hudobných a rytmických partov nahráme do počítača a ďalej sa s tým hráme, meníme jednotlivé časti a podobne.
Jednotlivé naprogramované veci upravujeme tak často, ako je to len možné, ako zvukovo, tak aj hudobne. V štúdiu jednoducho strácať čas nechceme. Do skutočného nahrávania sa pustíme až vtedy, keď je všetko správne pripravené. Všetko začína nahrávaním "click" tracku a SMPTE kódu. Používame Synchronizer od Friend Chip, zariadenie, ktoré synchronizuje niekoľko bicích automatov, syntezátorov a podobne.
Možno by ste si mysleli, že vlastne ani nepočítame s nejakými problémami, no musím poznamenať, že s nimi zápasíme neustále. Po nahratí click tracku vezmeme niekoľko rozpracovaných trackov, prípadne hlavné party a skúsime ich pospájať s už predprogramovanými partami. Samozrejme, počas produkcie sa veľa vecí zmení, niektoré dokonca aj pred finálnymi prácami. Ako som povedal, väčšina partov pochádza zo Synclaviera, okrem špeciálnych zvukov, ktoré sú vyprodukované na iných syntezátoroch. Zopár výnimočných zvukov, ktorými žiadne iné zariadenie nedisponuje, má aj ARP 2600.

Takže v podstate pracujete iba s digitálnym zvukom?
Áno, aktuálne iba s digitálnym.

Rád by som tu predostrel tému analógový versus digitálny zvuk. Určitá skupina ľudí preferuje výlučne analógový zvuk, nakoľko znie plnšie a nie tak sterilne. Súhlasíš s týmto tvrdením, keď teda berieme do úvahy, že používate aj ARP 2600?
Samozrejme, šíria sa reči, že digitálny zvuk je až príliš sterilný. Napr. Steve Levine, ktorý spolupracuje s Culture Club, nahráva všetko čisto a digitálne a preto to vo výsledku znie tak, ako to znie. Ale mi také niečo nechceme. Keď pracujeme s digitálnym zvukom, tak ho vo finálne preženieme cez zosilňovače, či PA komponenty a takisto nahrávame surround zvuk. Jednotlivé zvuky takisto editujeme, takže sterilne rozhodne nepôsobia.

To mi pripomína prácu heavy metalových kapiel pár rokov dozadu, keď chceli dosiahnuť tvrdší zvuk.
Niekedy sa diskusie okolo zvukov a zvukových zdrojov preceňujú. Dnes je absolútne irelevantné, či pracujete s analógovým alebo digitálnym zvukom, prípadne, či hráte na gitare alebo syntezátore. Rozhodujúci je predsa samotný hudobný nápad a potom skladba. Pre nás je skladba to najpodstatnejšie, to je to, čo po nás zostane. No a samozrejme, že chceme viac pracovať s neobvyklými zvukmi a menej s tými konvenčnými.
Argument, že takýto prístup vlastne hudbu zabíja, je chybný, obzvlášť ak beriete do úvahy fakt, že tie nápady aj tak musíte naprogramovať. Samotný počítač totiž veci nevytvára, umožňuje veci len naprogramovať a prezentovať. Stále za tým všetkým stojí človek, takže nehrozí, že počítač dehumanizuje hudbu.

Späť ku klávesom. Vidíš ich v budúcnosti ako nástroj, ktorý kombinuje všetky prvky do jedného a zároveň dáva pocit veľkého piána, s ktorým je možné produkovať digitálny, analógový zvuk a ten umožní rovno samplovať?
Myslím, že také niečo už existuje. Novinka od Synclaviera, ktorú som síce doteraz ešte nevidel, mala by mať záber piána. Ale neviem, či je to naozaj pravda.Takmer dokonalý záber má aj nový Emulator II a rovnako vie prehrávať veci dynamicky. Myslím, že to, na čo ste sa pýtal, je už dnes realitou.

Takže si s vývojom na poli syntezátorov spokojný?
Presne. Musím priznať, že dnes sa pohybujeme v oblasti, ktorá, na moje počudovanie, nie je schopnú pokryť ešte množstvo typov syntezátorov, hlavne pokiaľ ide o zvukový sampling. Ak sa pozriete na vývoj za posledných 30 rokov, uvedomíte si, že dominantnú rolu stále drží gitara, bassa a bicie. Samplovacie klávesy však umožňujú absolútne novú kvalitu zvuku. Zvuku, ktorý bol predtým nerealizovateľný. Príde mi to fascinujúce, no na druhej strane ma prekvapuje, že s tym kapely nepracujú viac. Jedným z dôvodov je samozrejme privysoká cena týchto zariadení, čo si nie veľa hudobníkov môže dovoliť. Ale stále sú tu hudobníci, ktorí na to majú, no nejdú do toho. Z toho som trochu sklamaný.

Použil si niekedy počítač ako kompozičný nástroj, napr. že si využil možnosti Fairlightu?
Aby som bol úprimný, s Fairlightom som nikdy nepracoval, takže nie som s jeho možnosťami plne oboznámený. Ak počítač komponuje "po svojom", tak ide určite len o funkciu vybudovanú naslepo. Tu a tam sme také niečo skúsili, len aby sme zistili, čo z toho vylezie, keď pozmeníte časovanie a podobne. Niekedy z toho vzišla skutočne použiteľná vec. Samé o sebe je to zaujímavá varianta. Ale skutočne neviem, či je to niečo viac, ako len "pokus a omyl".

Neuvažoval si niekedy pri komponovaní využiť matematické a geometrické šablóny?
Nie, týmto smerom som nikdy nešiel. Tu a tam sme iba experimentovali s oneskorením westernových harmónii a takisto sme skúšali používať štvrtinové tóny. Výsledok by sa dal prirovnať k ázijskej hudbe. No odkedy sa orientujeme výhradne na skladby, tak si "náhody" veľmi dovoliť nemôžeme.

Čiže vnímaš tradičnú štruktúru skladby ako recept na úspech?
Martin, ktorý je autorom väčšiny našich skladieb, vkladá do skladby a melódie veľkú dôležitosť. Keď príde do štúdia, posúva veci práve spomenutým smerom. Má na melódie akúsi fintu, čo je pre nás samozrejme výhoda. So zvukmi experimentuje veľmi veľa ľudí a dokážu vyprodukovať zaujímavé nahrávky, no po určitom čase prichádza zunovanie. Ak za tým jednoducho nie je koncept dobrej skladby, začne to byť nuda. Správny mix pre novú skladbu je zložený z nápadu, dobrého textu a dobrého, moderného zvuku.

A kde vznikajú tvoje veci? Na piáne, gitare alebo na syntezátore?
Naša kompozičná technika je veľmi konvenčná. Martin zloží skladbu na akustickej gitare. Akordy, melódiu a tým je vlastne základný koncept hotový! Ja postupujem podobne, niekedy začnem rytmickou schémou, čo samo o sebe nie je výnimočný alebo stály postup.

zdroj: Keyboards magazine (05/1985), dmtvarchives.com

Názory Devotees (31)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa