More Than A Party

More Than A Party

Depeche Mode po druhý krát v rámci Delta Machine Tour v Bratislave, a po prvýkrát v hale. A že im to v nej svedčalo!

Napriek prekvapivo slabej propagácii koncertu zo strany médii, napriek zvláštnej všednosti bratislavského pracovného dňa, napriek chýbajúcemu pocitu akejsi výnimočnosti, ktorú sprevádzali predošlé bratislavské koncerty... napriek tomu všetkému musím skonštatovať hneď na úvod: viac než výborný, doslova skvelý koncert!!

Depeche Mode nie sú štadiónová kapela, nikdy im to v obrovských priestoroch nesvedčalo. Možno to vedia aj oni, no slovenským fanúšikom (ale aj tým, ktorí pricestovali na koncert spoza hraníc) to po štvrtkovom koncerte v Slovnaft Aréne musí byť absolútne jasné. Bolo nás možno trikrát menej ako vlani na Pasienkoch, ale rozhodne nás bolo, vďaka akustike priestoru, omnoho viac počuť. Ale poďme si to celé pripomenúť.

Vynecháme predkapelu The Soft Moon, pretože na predskokanov páni z Depeche Mode šťatie nemajú, a keď aj hej, tak im vždy sprznia zvuk. Hodnotenie samotnej produkcie, v ktorej sa snažilo objaviť všetko, EBM a goth prvkami počnúc a záverečným tribal dance-om končiac, už nechám na každom z vás. Pre mňa to všetko začalo až pár minút pred deviatou, kedy boli odpálené dva posledné songy z Martinovho dj-ského setu. Pri nich to už úplne ožilo a pri zadymení pódia sa už čakalo len na zhasnutie svetiel, ktoré spustilo obrovský ošiaľ, a zároveň prvú fázu pripraveného prekvapenia pre kapelu. Vyšlo to na výbornú, organizátorom gratulujem, a hoci sme zo zadných radov FOS sektoru nič nevideli, bolo to veľmi pekné :)

Všetko po tom už bolo len a len lepšie. "Welcome To My World", "Angel" odštartované Davidom z catwalku a po nich skutočný odpal večernej zábavy, skladba "Walking In My Shoes", ktorá definitívne postavila na nohy tribúny najbližie k pódiu. V tej chvíli som si uvedomil, že hoc nie som veľkým fanúšikom obohratých hitov, tak bez nich to na koncerte (nielen) Depeche Mode jednoducho nejde. Takže nádielka skladieb "Precious", "Black Celebration", "In Your Room" a "Policy Of Truth" sa už niesla vo víre tanca, skandovania, spievania a nekonečných úsmevov ako v publiku, tak samozrejme aj na pódiu. To, že takú "In Your Room" odohrali trochu neohrabane a neisto, to v tom nadšení úplne zaniklo :)

Martinova "Slow" vášeň trochu schladila, no mnohými vymodlená "But Not Tonight" všetko vrátila do správneho varu a záverečný zborový popevok, aj s Davidovým povzbudzovaním, bol jasným dôkazom, že Depeche Mode sa v prípade návratu na Slovensko rozhodli správne! (dúfajme len, že ten ne-fanúšik, ktorý chvalabohu Martina netrafil, nám reputáciu do budúcna nepokazil).

Druhú časť hlavného setu otvorila stále lepšia a lepšia "Heaven", po ktorej to už bolo opäť celé o parádnej tancovačke, no tentoraz už naozaj v celej hale. "Behind The Wheel" už totiž stavala na nohy aj tie najvzdialenejšie rady a pri ostatných skladbách, "A Pain That I´m Used To", "A Question Of Time", "Enjoy The Silence" a "Personal Jesus", si už David robil s publikom čo len chcel. A to sa mu samozrejme s chuťou celé odovzdalo. Veď tak to má na správnom koncerte fungovať!

V prídavkovej časti Martin so "Shake The Disease" opäť niekoho veľmi potešil, iným večer iba spríjemnil, no "Halo", hlavne vďaka svojej novej interpretácii a výbornej projekcii, je stále pastva pre oči a uši. "Just Can´t Get Enough"... no dobre, v tej chvíli je to proste stále riadna zábava a opäť bol záver vďaka uzavretému priestoru fantastický! Počas "I Feel You" sa už Dave evidetne šetrí a už tak pri bicích nevystrája, no Christian do nich teda mlátil niekedy viac, ako bolo zdravé. No a záverečný šláger, "Never Let Me Down Again", k tomu netreba nič dodať, mávala proste celá hala a bol to ako vždy nádherný pohľad.

Čo dodať? Nesklamali sme, nesklamala ani kapela, takže do budúcna je tu jasný predpoklad ďalšieho koncertu. Samozrejme ak Depeche Mode ešte niekedy na turné vyrazia. Nuž teda, vďaka Vám, milí a skvelí fanúšikovia, za vynikajúcu atmosféru a vďaka samozrejme patrí aj pánom z Depeche Mode... see you next time!!!

A na záver nejaké osobné postrehy:
- organizačne sa máme ešte stále čo učiť. Vstup absolútne nezvládnutý a bolo mi naozaj ľúto všetkých tých, ktorí, zvyknutí z koncertov v zahraničí, si to poctivo pred halou odstáli od skorých ranných hodín a nakoniec sa do prvého radu ani nedostali. V kultúrnom svete sa na takýchto fanúšikov berie ohľad!!!
- vstup do FOS priestoru, takisto bieda... je tu do budúcna čo zlepšovať
- Goreho stepping počas "Enjoy The Silence"... ten chlap ma vie vždy niečím rozosmiať :)
- Gordenove party, hlavne v ETS ... už radšej bez komentára
- akcia fanúšikov "Welcome Home" a "I Love DM"... krásne... svietiacich náromkov počas NLMDA až tak veľa vidieť nebolo, ale aj tak... ste super!

- skandovanie "Andy Fletcher!!!" po "Halo"... to bolo vynikajúce! Gahan sa však ukázal trochu v úbohom svetle, keď sa dožadoval uznania Martinovi. Ako profík mal Andyho práveže v danom momente viac zviditelniť.

Ale inak, bavil som sa a rád som stretol ako starých známych, tak aj príjemných ľudí, čo stáli okolo mňa.

PS: Pozdravujem fanynku z Rimavkej Soboty, ktorá s nami stála v zadných radoch FOS priestoru, a ktorú som v jednej chvíli zodvihol, aby lepšie videla Davida :) Vďaka nej som opäť na chvíľu uveril, že obyčajná srdečnosť v tejto krajine ešte nevymrela!

Názory Devotees (57)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa