“Mirror” - splnený sen

Magazín Side-line zverejnil na svojich stránkach rozhovor s Vincentom Jonesom a Thomasom Anselmim, inak protagonistami projektu Mirror, na ktorý prizvali množstvo významných osobností, medzi ktorými nechýbal ani frontman Depeche Mode, Dave Gahan. V predklade Vám prinášame podstatnú časť rozhovoru, týkajúcu sa práve Davida.

Vráťme sa do júla 2007, kedy sme oznámili, že Dave Gahan prispeje skladbou na váš debutový album. Kým však bol naozaj vydaný, ubehlo trochu viac času, išlo o normálny odsun alebo nie?
Vincent Jones: Trvalo takmer rok, kým sme album skompletizovali. Na posun bolo viacero dôvodov a nešlo len o financie. Dopriali sme si niekoľko prestávok, nielen preto, že sme to po kreatívnej stránke jednoducho potrebovali, ale príležitostne bolo treba koncertovať, aby som si následne mohol vôbec takýto dlhý projekt dovoliť. Myslím, že pre nás oboch išlo takpovediac o srdcovú záležitosť. Obaja sme veľmi úzko spolupracovali, hľadali sme správne textúry a party k dokončeniu skladieb a to nás dosť kreatívne vyčerpávalo. Naučili sme sa však jednotlivé momenty rozpoznávať, vďaka čomu sme si niekedy dopriali úplné odlúčenie od hudby. Takisto v tom bola náklonnosť hneď k niekoľkým štúdiám, takže sme medzi nimi doslova pendlovali. Napríklad kvôli skladbe "Nostalgia" letel Dave Gahan do Los Angeles, kde naspieval vokály, následne Mike Garson súhlasil, že si s nami zahrá a ja som kvôli tomu okamžite zbalil celú moju výbavu a presunul sa do jeho domu, kde sme nahrávali. Skladby sme v podstate nahrávali v štyroch rôznych štúdiách a finálnu mixáž ukončili vo Vancouveri. Pre dvoch chlapíkov s vlastným rozpočtom to bolo teda naozaj veľa práce!

Nejde v prípade Davida aj o akési poďakovanie za možnosť byť súčasťou jeho kapely počas jeho sólového "Monster" turné?
Vincent Jones: No, bol to absolútne úžasný deň, kedy mi Dave povedal, že by nám mohol naspievať jednu skladbu! Obaja s Tomom sme bolo doslova vzrušený radosťou. Dave je spevák-ikona, stal sa jedným z najväčších spevákov a účinkujúcich našej doby a zároveň je to tá najúžasnejšia bytosť, ktorú by ste mohli dostať za priateľa. Definitívne ide o viac, ako len obyčajné poďakovanie, myslím, že jeho vystúpenie na tomto albume je jedno z najlepších!!!

Ako si sa vlastne vtedy k Davidovi dostal?
Vincenet Jones: Vtedy som žil v Los Angeles a Victor Indrizzo hľadal pre kapelu klávesáka, ktorý by zvládol aj spev. Náš spoločný priateľ, producent Gavin Mackillop, mu dal tip práve na mňa. A takisto sa priatelím s Knoxom Chandlerom, stretli sme sa totiž pred pár rokmi na turné The Lilth Fair, takže som mu zavolal a povedal mu, že by som to zobral.

Keď si už spomenul Knoxa Chandela, čo ťa k jeho hudbe pritiahlo?
Vincent Jones: Knox je proste skvelý! Jeho prístup k hre na gitaru je úplne jedinečný, jeho zvuky a party sú úžasne kreatívne a vedel som, že skladby, na ktorých sa na koniec podieľal, sú pre neho ako stvorené.

Na skladbe "Nostalgia" sa podieľal aj Mike Garson (dlhoročný pianista Davida Bowieho), ktorý hral na piáne. Keďže Dave je veľkým fanúšikom Davida Bowieho, som si istý, že ho musela táto spolupráca viac než tešiť. Je tak?
Vincent Jones: Viete, o tomto som sa v podstate s Davidom ani nerozprával... Ale som si istý, že určite! Viem, že sa tej skladbe veľmi teší. Mike Garson spolu s Davidom Gahanom... to bol ako splnený sen. Ako tínejdžer som Mika doslova zbožňoval a rovnako splneným snom pre mňa bol moment, kedy som s ním nahrával uňho doma.

Na ktorú spoluprácu na tomto albume máte naviac spomienok a prečo?
Vincent Jones: Nahrávanie s Davidom Gahanom, Mikem Garsonom a Joe Dollesandrom. Buď som na ich skladbách vyrastal alebo počúval na tých ľudí celé ódy. A toto nahrávanie s Tomom mi dalo možnosť nahrávať práve s nimi... ako som už spomenul, pre mňa je to celé jeden splnený sen!

Tomas Anselmi: Nahrávanie s Vincentom bolo pre mňa po kreatívnej stránke skutočne prelomové. Nikdy som nepracoval s nikým, kto by sa tak sústredene snažil zachytiť hudbou doslova detaily. Takisto sa mi páči skladba "World Od Darkness", na ktorej si Frances Lawson zaspievala so svojim otcom Ronanom Boyleom. No a samozrejme, po umeleckej stránke, najväčším zážitkom môjho života bolo počuť spievať Davida Gahana v skladbe "Nostalgia". Joa Dallesandroa dnes považujem za svojho vzácneho priateľa a poznať ho, pracovať s ním, to bola pre mňa skutočná pocta.

Celý rozhovor nájdete na stránkach Side-Line.com