Just Can’t Get Enough (5. časť)

...Tri mesiace trvajúci pobyt v Madride sa ukázal byť katastrofou. Kapela spolu ledva komunikovala a takmer sa nestýkali. Gore sa utiahol a spíjal sa do nemoty. Gahan sa zavrel do svojej izby, kde maľoval, hral na gitaru a drogoval. Vzťahy medzi Fletchom a Wilderom skolabovali, čím sa zvýraznili chybné línie v pokrivenej demokracii Depeche Mode a kapela sa rozpadla takmer kompletne

Keď sa kapela opäť stretla v Madride v marci 1992, aby nahrala nasledovníka albumu "Violator", všetko sa takmer zosypalo. Skupina dúfala, že ak budú pracovať v štúdiu zriadenom v luxusnej vile mimo mesta, energia vyplývajúca zo spolužitia vytvorí kreatívnu atmosféru. V skutočnosti však po roku, ktorý strávil každý sám, táto izolácia len umocnila tendenciu vzájomného sa odcudzovania.

Fletch poznamenáva: "Dave sa zmenil. Nevideli sme ho 8 či 9 mesiacov. Nechal si narásť vlasy a hovoril o kapelách, o ktorých sme my nikdy nepočuli".
Inšpirovaný vychádzajúcou grungovou scénou, Dave sa snažil tlačiť "Songs of Faith and Devotion" odvážnejším smerom. "Mal som dojem, že by sme mali urobiť niečo nové a byť niečím, čim sme ešte neboli. Nechcel som byť členom stereotypnej kapely, ktorá stále prichádza s tým istým. Chcel som nám dodať tvrdší, rockovejší formát, nejako to skombinovať, no aj tak som nemal dojem, že je to dostatočne dobré. V tom čase, zopár kapiel ako napr. Nitzer Ebb alebo Nine Inch Nails robili takúto muziku, ktorá bola tvrdšia a bluesovejšia. A ak mám byť úprimný, chcel som to urobiť po svojom".

Alan za bicími počas Devotional Tour

Po prvý krát v histórii DM, skladby na tomto albume vznikli počas hudobného experimentovania v štúdiu bez predchádzajúcich príprav. A potom to Alan Wilder a producent Flood dotiahli dokonca. No Davevova vášeň po tvrdom rocku nebola len kozmetickou úpravou. Žil v sebazničujúcej klamlivej viere a robil to na maximum.
Martin hovorí: "Dave bral v tej dobe príliš veľa heroínu, čo ma prinútilo na chvíľu sa zamyslieť. Nie som expert na drogy a nepoznám všetky príznaky. Ale on neustále mizol vo svojej izbe a niekedy sme ho aj tri dni nevideli. A v tej dobe som sa aj ja kapele úplne odcudzil. Vôbec som tam nechcel byť. Až do tohoto okamihu sme všetci boli jedna partia ­ teraz sa to zrazu začalo rútiť ­ po prvý krát".

Tri mesiace trvajúci pobyt v Madride sa ukázal byť katastrofou. Kapela spolu ledva komunikovala a takmer sa nestýkali. Gore sa utiahol a spíjal sa do nemoty. Gahan sa zavrel do svojej izby, kde maľoval, hral na gitaru a drogoval. Vzťahy medzi Fletchom a Wilderom skolabovali, čím sa zvýraznili chybné línie v pokrivenej demokracii Depeche Mode a kapela sa rozpadla takmer kompletne.
Martin vysvetľuje: "Alan vskutku s Andym nevychádzal. Vždy sme sa úprimne pozerali na to, že Andy nie je hudobník. Vždy keď sme hrali live, dávali sme mu niečo zahrať, no nič komplikované. A Alan bol v tej dobe veľmi dôležitou súčasťou Depeche Mode, pri produkovaní aj plánovaní. Mám dojem, že cítil, že nie je správne, že dostáva tie isté peniaze ako Fletch, ktorý prakticky v štúdiu nič nerobil".

Po pár týždňoch sa prišiel Daniel Miller pozrieť ako pokročili práce. Spomína si: "Bola tam taká zlá vibrácia. Nič sa nedialo, nikto nič nehovoril. Alan mal slúchadlá na ušiach a mlátil do bicích, Fletch čítal noviny. Flood sa pokúšal vylúdiť nejaký zvuk, nikto mu nepomáhal. Inžinier mal nohy na stole a driemal. Bol to začiatok albumu, očakával som vzrušujúcu atmosféru. No toto bolo ako: No a čo?"

Aj keď Miller v podstate nevedel o drogových problémoch kapely, Gahanov spustošený stav sa nedal prehliadnuť. Miller hovorí: "Často zvykol vytvárať dojem obete rocku, no tento krát sa mu to dostalo pod kožu. Veľmi ťažko sa s nim komunikovalo. Dave je jeden z najvtipnejších ľudí, akých poznám, ale vtedy úplne stratil zmysel pre humor a schopnosť smiať sa na sebe".
Dave pripúšťa: "Viac som si nemohol zo seba robiť žarty, pretože som sa pozrel do zrkadla a to som bol ja. Áno, stratil som zmysel pre humor, drogy to s vami urobia. Ony nie sú moc zábavné. Stratíte zmysel pre všetko".
Dokonca aj Daveov najbližší priateľ v DM, Alan, začal byť z Davea podráždený. Počas jednej z mála nocí, ktoré kapela strávila spolu v jednom madridskom bare, bol Alan svedkom ako sa Dave bez nejakých provokácií pustil do bitky so skupinou "anjelov z pekla".
Alan si spomína: "Ak ma pamäť neklame, Dave začal tým, že sa vytrvalo pozeral na najväčšieho a najdesivejšie vyzerajúceho z nich a pridával najodvážnejšie možné výrazy. Flood, Daryl a ja sme sa pozreli jeden na druhého a mysleli len na jedno: To sme v peknej kaši. Keď títo chlapíci opustili bar, bolo nám jasné, čo bude nasledovať. A tak sa aj stalo. Len čo sme vyšli von, po tom čo bar zavreli, napadli nás. Myslím, že Dave, Martin a Daryl dopadli najhoršie, aj keď pre mňa, ako rodeného zbabelca bolo ťažko odhadnúť kvality našej obrany. Držal som sa v úzadí a akoby zázrakom sa mi nič nestalo".

Alan hovorí: "Davevova narastajúca nestálosť a macherské správanie oddávali čoraz viac nepokoja do už aj tak dosť napätých vzťahov v skupine. Vznikla priepasť, ktorú som si uvedomoval a smutne som uvažoval o tom, aká vitálna osobnosť je Dave a akú má všeobecnú a otvorenú povahu. A možno v tom bol problém, každý sa mu snažil pomôcť po svojom, no myslím, že nikto z nás vlastne nevedel, ako to urobiť".

David Gahan Live 1993

Jeho nová nálada mala možno korene v neistote jeho pozície v Depeche Mode a netrpezlivosti zo vzdorovitého anti-rockového imidžu skupinu. "Chcel som nám dodať vodcu, niekoho, kto bude stáť na čele. Mal som dojem, že to čo robíme nemá žiadnu povahu. V poriadku, Martin napísal nejaké skvelé skladby, ale to ostatné bolo tak neatraktívne a to sa mi nepáčilo".

Napriek všetkým treniciam, ktoré spevákova hard-rocková agenda spôsobila, znamenalo to aj novú kapitolu zvukovej stránky kapely. Elektro-gospelová hymna "Condemnation" sa bezprostredne zaradila medzi depešácku klasiku.
Dave hovorí: "Je to skladba, ktorú spievam zo srdca, mal som pocit, že som s niečím spojený. Stále ma dokáže pohnúť. Takmer to bolo to, čo som chcel robiť, ale nemal som dosť síl, alebo som nebol dosť prítomný na to, aby som to nasledoval. V skutočnosti to boli Alan a Flood, ktorí tam sedeli za stolom".
Po uzdravovacej pauze sa nahrávanie albumu premiestnilo do Hamburgu a ako Alan hovorí, bolo to oveľa produktívnejšie obdobie. "Odkedy sme začali pracovať v Hamburgu, v celkovo vhodnejšom štúdiu, uvedomili sme si, že čím menej ľudí sa motá okolo, tým viac roboty sa spraví. Fletch sa vrátil do Anglicka a nastúpil do liečebného ústavu. Dave iba naspieval vokály a tak som spolu s Floodom a Martinom, ktorého trochu prešla smutná nálada, mohol dodať albumu konečnú podobu".
Martin však v Hamburgu stále neúmerne chlastal, raz počas 11 hodinového maratónu údajne vypil 67 pív. Ale aspoň dočasne dokázal urovnať nepokoje medzi ním a Alanom. Wilder sa po tom, čo Fletch odišiel, uvoľnil a našiel spoločnú reč s Martinom.

Album sa napokon podarilo dokončiť na Vianoce 1992 a v marci 1993 "Songs of Faith and Devotion" odštartoval svoju cestu za miliónom predaných kópií a za úspechom v britskej hitparáde. Album sa stal míľnikom Depeche Mode a to aj napriek tomu, že tieto "Songs of Hate and Implosion" (Piesne nenávisti a implózie) znamenali takmer koniec kapely.
Dave hovorí: "Na tom albume sme zvádzali veľký boj, zrazu po toľkých rokoch, čo sme strávili spolu, každý z nás sa individuálne separoval. Najťažšiu úlohu mal zrejme Flood, ktorý to musel udržať pokope. Myslím, že aj jeho album virtuálne zničil. Spolupracoval s U2, Nickom Caveom a kadekým, ale potom mi povedal, že Songs of Faith and Devotion bol najtemnejší album, na akom sa kedy podieľal. Je úžasné, že sme cez to dokázali prejsť. Myslím, že na DM je niečo, čo je oveľa väčšie, ako ktokoľvek z nás osamote. Je to čosi ako mafia, ktorú sme si sami vytvorili".

Stephen Dalton (máj 2001)