Insight: Terry Murphy

Chalani z depešáckych stránok Home prišli opäť s ďalšou exkluzivitou. V rámci seriálu "Insight" sa spojili s pánom Terrym Murphym, bývalým majiteľom legendárneho pubu The Bridgehouse, a zaspomínali na časy, kedy Depeche Mode v jeho pube kraľovali.

Za celé tie roky zohralo v úspechu Depeche Mode svoju rolu množstvo ľudí, no medzi nimi bol jediný človek, ktorý v nich videl "niečo" už v samotných začiatkoch a v prerazení na scéne im skutočne pomohol. Tým človekom bol Terry Murphy. Terry bol majiteľom jedného z vyhlásených pubov v Londýne, The Bridgehouse. Vo svojom čase jeden z najvplyvnejších pubov hudobnej scény, v ktorom odohralo svoje koncerty množstvo úžasných skupín ešte predtým, než začali svoju kariéru. The Bridgehouse bol miestom, kde Depeche Mode robili predskokanov Fadovi Gadgetovi a kde si ich všimol Daniel Miller z Mute Records. Ten príbeh všetci dobre poznáme, no za tým všetkým je príbeh, o ktorom neviete. Príbeh Terry Murphyho. [b]Roky predtým bol Terry vynikajúcim boxerom, ktorý vlastnil niekoľko rôznych pubov... a potom prišiel The Bridgehouse![/b] "Moje ranné roky patrili boxu. V 13-tich som vyhral študentský šampionát Veľkej Británie. Následne som získal dva londýnske tituly a ABA juniorský šampionát Veľkej Británie. Vtedy som už pracoval ako vrátnik na rybom trhovisku v Billindate. Neskôr som sa stal profesionálnym boxerom a získal pre Britániu dva tituly. Takisto som boxoval v úvodnú noc Independent Television, takže som bol vlastne úplne prvým boxerom v I.T.V. Potom som box zavesil na klinec a začal podnikať v potravinárskom biznise. Po čase som zanechal aj toto a otvoril si svoj prvý pub, "The Rose Of Denmark", v Canning towne, kde som začal aj s hudbou. Bol to malý pub, takže sme mohli angažovať buď sólových spevákov alebo duetá. Po troch rokoch som s tým skončil a odkúpil disco pub, "The White Hart", na Bethnal Green E2. No a od roku 1975 som prevádzkoval The Bridgehouse v Canning towne E16. Pôvodne ho vlastnil môj brat John, ale rok a pol pred mojim odkúpením sa ho vzdal. Spýtal som sa, či sa mi do toho oplatí ísť a on ma presvedčil, že je to dobrý pub. Tak som sa na to dal. Ponuka skupín v piatok, v sobotu a v nedeľu bola vždy rovnaká a cez týždeň vystúpila tiež nejaká, všetko to boli tie "heavy hippie" kapely. Neskôr som to zmenil, pritiahol rockové skupiny, ktoré hrali každý deň, okrem utorka, kedy som mal deň voľna. Na skupiny sme dokonca robili konkurzy, vždy v nedeľu na obed, kedy nám vždy štyri, či šesť skupín predviedlo svoje umenie. Ak si dobre pamätám, niečo v nich (v Depeche Mode) naozaj bolo, tak som im ponúkol vystúpenie v týždni, boli predskokani kapiel, ktoré hrali podobný štýl ako oni. Jedna z tých skupín sa volala Cafe Racers, osobne sa mi síce nepáčili, ale ponúkol som im jedno vystúpenie, na ktoré aj tak nikdy neprišli. Neskôr sa premenovali na Dire Straits a spravili dieru do sveta!" [b]Prevádzkovať klub je nie vždy ľahké, takže boxerské skúsenosti sa niekedy hodili...[/b] "Problémy na seba nikdy nenechali dlho čakať, takže sa mi skúsenosti profesionálneho boxera, ktorý sa narodil a vyrastal v Canning towne, vždy hodili, rovnako ako aj mojim štyrom synom; Terrymu, Glenovi, Llyodovi a Darrenovi. Všetci miestni mladí mojich synov poznali a ich otcovia zasa poznali mňa. Ale vždy boli nejaké problémy. Takže, ak niekto z nich začal vystrkovať rožky, tak som im buď nejako dohovoril alebo si to vybavil s ich otcami. Veľa ľudí som inak nezbil. Iba zopár, keď už vážne nebolo inej možnosti, ako ich dostať z pubu von." [b]S rastúcim úspechom The Bridgehouse rástla aj túžba skupín si v ňom zahrať. Terry začal prevádzkovať aj vlastný nahrávací label a v jeden deň sa mu dostala do rúk páska skupiny, ktorá si hovorila "Composition Of Sound"...[/b] "Prešli sme asi všetkým, cez heavy rock, funk, hudbu amerického západného pobrežia, potom blues, punk, new wave, gothic, psychedelic... Vždy som hľadal niečo nové, čím by som naozaj naštartoval vlastnú nahrávaciu spoločnosť. Potom sa mi dostala do rúk kazeta od nejakých Composition Of Sound, ktorú mi priniesol nejaký chalan okolo 20-tky, ale takých som dostával denne kopu. Názov sa mi ale celkom pozdával, tak som si to pustil v mojej kancelárií v The Bridgehouse. Prišlo mi to iné, ako všetko, čo som dovtedy počul, ale bol to trochu risk, pretože dotiahnúť takúto hudbu do rockového pubu, to chce naozaj odvahu a človek si musí byť vedomý, čo tým môže spôsobiť. Tak som povedal môjmu asistentovi, nech ich zajedná a dohodne s nimi vystúpenie. Čo si spomínam, vtedy boli z Basildonu, z Londýna po A13-tke a potom už priama cesta, tak som dúfal, že by mohli so sebou priniesť aj nejakých fanúšikov. Bohužiaľ, prišlo sa na nich pozrieť len asi 20 ľudí. Kapacita pubu bola až 1000 ľudí, takže si asi viete predstaviť, ako tam bolo prázdno. Dohodol som sa s nimi na 15-tich librách za vystúpenie. David vtedy povedal, že ak im ešte umožním jeden koncert, príde rozhodne viac ľudí, Vince zasa dodal, že sú rezidenti v Crocs v Rayleigh, takže by mohli odtiaľ pritiahnuť ľudí. Povedal som im, že sa mi páčia a že im umožním rolu predskokanov, kým naozaj nepritiahnu dav. Prešiel som si v hlave všetky kapely a napadlo mi, že by sa perfektne hodili k Fad Gadgetovi ..." [b]Composition Of Sound informovali Terryho, že sa premenovali na Depeche Mode. A keďže David bol fanúšikom kapely Terryho syna, ten Depeche Mode trochu pomohol...[/b] "Som si úplne istý, že prvý koncert kapely v mojom pube som inzeroval ako vystúpenie Composition Of Sound. Všade po pube som rozvesil plagáty oznamujúce atrakciu sobotných, nedeľných a ďalších večerov. Hneď ako skupina dorazila na svoje prvé vystúpenia v The Bridgehouse, tak ku mne prišiel Andy a oznámil mi, že ďalšie koncerty už odohrajú pod menom Depeche Mode. Spýtal som sa, "To je francúzsky názov, nie?". Súhlasne odpovedal, "prebrali sme to z jedného časopisu." Povedal som, "Dobre, tak nech vám prinesie šťastie." Pokračoval som s ním v rozhovore v snahe spoznať ich ambície. Dave sa mi priznal, že do Bridgehouse chodil pravidelne v časoch, keď tam hrávali Wasted Youth, pretože patrili k jeho obľúbeným kapelám. Totiž Darren, ich bassák, je môj syn a býval s nami v byte nad pubom. Keďže Darrenova kapela mala v ten deň voľno, tak som ho zavolal, nech si pozrie koncert DM. Vedel mi tak na kapelu povedať svoj hudobný názor. Predstavil som ho Davidovi, ktorý sa tomu naozaj potešil, pretože si mohol pokecať s niekým z jeho obľúbenej kapely. Wasted Youth kraľovali celému Anglicku; Marque, Lyceum, Rainbow, The Venue, boli jednoducho všade. Po koncerte mi Darren povedal, že Depeche Mode boli skvelí a podľa jeho názoru by som im mal dať šancu v Bridgehouse Records. Dodal, "Keď tu nabudúce budeme hrať, daj nám ich ako predskokanov." Darren tiež povedal, že sa o nich zmieni všade, kde budú hrať s Wasted Youth. A tiež dodal, že každý z ich fanúšikov, kto sa príde do Bridge pozrieť na DM, dostane voľný stup na WY. Síce toto som sa dozvedel omnoho neskôr, takže je jasné, že Darren skupine naozaj veľmi pomohol." [b]Terry si začal byť potenciálom skupiny stále istejší a naozaj za nimi stál...[/b] "Stavil som na nich všetko, na o postupne, ako dav, tak aj kapela, začali všetci rozprávať o podpísaní zmluvy s Bridgehouse Records. Pozval som si ich do kancelárie a dohodli sme sa na koncertoch na polroka vopred. Nápad tkvel v tom, že budú vystupovať ako predskokani známejších kapiel a tak postupne naberú skúsenosti, ako správne prezentovať skladby naživo. Hlavným kapelám sa vždy páčili a neskôr sa zvykli chodiť pozerať na ich vystúpenie. Veci sa rozbehli dobre a kapela si získala skvelú základňu fanúšikov. Poznali sme svojich zákazníkov a dobre sme vedeli, že ak by chceli vidieť predkapelu, museli by prísť skôr, už pred ôsmou. Hlavná kapela zvykla vystúpiť vždy o 21:30, takže predskokani museli skončiť najneskôr o 20:45. Všetko šlo teda skvele, Vincemu a Davidovi som spomenul o nahrávaní a oni boli ochotní kedykoľvek. Spomenul som im aj vydavateľstvo a oni súhlasili so stretnutím s ľuďmi z vydavateľstva Martin & Coulter. Stretli sme sa teda o desiatej ráno u mňa v pube a zaviezol som ich na stretko do Kensingtonu. Vyše hodiny sme mali skvelý rozhovor s Richardom Gillingsonom a Billom Martinom. Dave bol ochotný s nimi okamžite podpísať zmluvu, lenže Vince už prisľúbil podpis inému vydavateľovi a všetkým to tam oznámil. To bolo od Vinceho veľmi rozumné. Vždy je lepšie mať v rukáve skryté eso, pretože tak môžete vyjednať lepšie podmienky. Bol som smutný, že kvôli zmluve, ktorú neskôr podpísal s iným vydavateľom, utrpel stratu." [b]Frank Tovey? To je syn Franka Toveya???[/b] "Takže sme pokračovali v prezentovaní skupiny ďalších pár mesiacov. Ako som povedal už predtým, vždy som vyhľadával čosi nové a netradičné. V hudobným periodikách som si všimol, že sa často začalo spomínať meno Fad Gadget, ktorým sa dostávali nadšené recenzie. Chcel som ich získať. Videl som ich ako predskokanov Wasted Youth v Lyceu v Západnom Londýne a odvtedy som ich sledoval cez hudobnú tlač. Neskôr som zistil, že ich frontman sa volá Frank Tovey, rovnako sa volal môj kamarát z čias, keď som pracoval na rybom trhu. Takisto bol dobrý kamoš môjho švagra Joa Lucyho, ktorý mal rozbehnutý pub na The Ruskin Arms v East Hame E6. Tak som mu zavolal a získal číslo na Franka. Zavolal som teda Frankovi a spýtal sa na Franka Toveya. Povedal mi, "Veď to je môj syn, čo sa nepamätáš? Vždy ste sa hrávali, keď si s deťmi prišiel ku mne do Stepney." Povedal som, "Áno, ale prečo si mi nepovedal, že má vlastnú kapelu?" A tak mi dal Frank starší kontakt na synovho agenta." [b]Jeden telefonát s Frankom a koncert bol dohodnutý...[/b] "Tak som mu zavolal. "Áno, kapela sa poteší, že si bude môcť zahrať v The Bridge." Fad Gadget boli naozaj nádejná kapela a doslova ideálna na to, aby im Depeche Mode robili predskokanov... mladí, trendoví a moderní. Skvelé. Zavolal som Davidovi domov a opäť sa raz pozhováral s jeho mamou, ktorá bola vždy priateľská a milá. Pre ňu nikdy nič nebol veľký problém. A hlavne si vždy poctivo zapisovala, čo som jej povedal, aby na niečo nezabudla. Dave Gahan totiž nikdy nebol doma, keď som mu volal, ale vždy sa za hodinu potom vrátil. Keď som mu povedal, že u mňa budú koncertovať Fad Gadget a že by im mohli robiť predskokanov, doslova kričal od radosti." [b]Andy bol vždy dochvíľny...[/b] "Osudná noc sa priblížila a všetko nasvedčovalo tomu, že to bude vydarená akcia. Nikdy sme neotvárali pred siedmou, ale kapelu sme vpustili už o piatej poobede, aby si nachystali techniku a nástroje. Nebudem klamať keď poviem, že úplne prvý prišiel Andy Fletcher. Myslím, že robil v centre Londýna a hneď po práci vyrazil do Bridgehouse. Ostatní dorazili z Basildonu. A13-tka bola vždy o tom čase pekne plná, takže vždy dorazili s meškaním. Ale Andy nikdy... ten ma vždy budil búchaním na dvere z môjho popoludňajšieho spánku." [b]Terryho blízky priateľ, Steve Fisher, si svojho času písal akési "Memoáre Bridgehouse" a takto si spomína na ponuku, ktorú vtedy dostali Depeche Mode ...[/b] Veľký zlom pre Depeche Mode: Myslím, že Wasted Youth s Johnom boli kdesi na turné a krátko predtým, ako sme otvorili som bol s tebou v kancelárií. Rozoberali sme Depeche Mode, ktorí mali byť hviezdou večera a potom aj Fad Gadget, ktorí mali u nás vystupovať na konci mesiaca. A vtedy jedného z nás, alebo oboch, napadlo spýtať sa Depeche Mode, či by nechceli otvárať vystúpenia Fad Gadget. Pamätám sa na to, akoby to bolo včera, zašiel som za nimi na pódium, keď si chystali nástroje a spýtal sa ich, či by zobrali koncert s Fad Gadget. Traja z nich boli veľmi nadšení, Vince sa podivne usmial od ucha po ucho, vyceril zuby a zamrmlal čosi ako "prekliate, jasné!!!" a všimol som si, ako všetci s nadšením zovreli päste a povzbudzovali sa. Na samotný koncert sa Frank Tovey naozaj vyparádil, počas celého koncertu stál na pravej strane pódia akýsi Stinky Turner (spevák skupiny Cockney Reject) a bol ako zhypnotizovaný. [b]Noc bola úplne bláznivá, rovnako ako aj Frank, a predkapela mala v dokonca prídavok...[/b] "Takže nastala osudná noc. Bolo správne spojiť Depeche Mode s Fad Gadget? S ničím sme nemali problém, iba s ukľudnením Franka Toveya. Bol až príliš aktívny, dokonca už aj počas zvukovej skúšky, keď v pube neboli žiadni ľudia. Šlapal doslova na 200%. Bolo milé stretnúť aj jeho brata, ktorý bol naozaj dobrým boxerom a bol tam aj s mojim synom Glenom a Rayom Winstonom, členom Reptonského boxerského klubu. Koncert dopadol skvele a keďže sa v ten večer naozaj všetci cítili skvele, depešákom sa ani nechcelo odísť z pódia. Dokonca sa vrátili na pódium a mali prídavok, čo je u predkapiel dosť neobvyklé. Frank mi povedal, "Priveď ich späť, koľkokrát len chceš!" Frank bol ozajstný profesionál." [b]Terry priviedol do zákulisia Daniela Millera, ktorý sa ho spýtal na Depeche Mode...[/b] "Keď prišiel, v publiku to už vrelo. Motal sa úplne všade... v publiku, pri bare, kde sa začali rozbíjať poháre. Postával som vzadu, myslel som si, že začnú výtržnosti, tak som sa rozbehol do zákulisia. Potešilo ma, keď som videl všetkých, ako sa zabávajú a smejú. Predstavili ma Danielovi Millerovi z Mute Records. Sám sa tiež venoval hudbe. Povedal mi, že ho Depeche Mode ohromili. Tak som mu prezradil, že čoskoro pôjdu do štúdia nahrať zopár skladieb. A to ho zaujalo. Povedal som mu, že keď to dokončia, pošlem mu jednu kópiu. Dodal, "to by bolo milé." [b]Veci súvisiace s The Bridgehouse nabrali hektické tempo a Depeche Mode sa vydali na cestu do štúdia, pretože si ich všimli vydavateľstvá ako Mute a Some Bizzare...[/b] "S Depeche Mode sme sa do štúdia nikdy nedostali. Mali sme plno práce s pubom. Naša nahrávacia spoločnosť vydala dva albumy a štyri single. Wasted Youth boli na európskom turné a veci nabrali šialené tempo. Daniel sa porozprával so skupinou a dotiahol ich do štúdia. Kvôli Bridgehouse records to zobral ako jednorázovú záležitosť a nepodpísal s nimi ani zmluvu. Takže sa ku mne zachoval férovo. Inak ako chlapík, ktorému som dal priestor na štvrtkové koncerty nových kapiel, zarezervoval si moje štúdio a nahral kompiláciu, na ktorej prezentoval prvú nahrávku Depeche Mode, ktorá mala byť moja. Bol to John Bassetts z Forest Gate. Myslím, že jeho label sa volal Some Bizarre." [b]Ako to bolo so skupinami, ktoré hrali v The Bridgehouse...[/b] "Naša dohoda so skupina bola pre všetkých rovnaká. Dostali 60% zo vstupného. Etablované skupiny dostávali 80 až 100%, pretože sme si boli istí, že pritiahnu veľké publikum a v baroch tak zarobíme dostatok peňazí. Bez ohľadu na to, kto hral, ste museli mať za barom skúsených ľudí, ktorí zvládnu obsluhu. Cez víkend sme zamestnávali aj 10 barmanov, takže ak by neprišli ľudia, mohli by sme parádne prerobiť." [b]Svadobný deň Charlesa a Diany, pre Depeche Mode triumfálny návrat domov.[/b] [b]Pre The Bridgehouse nastali ťažké časy. Depeche Mode nezabudli, kto im v začiatkoch pomohol a ponúkli sa s tajným koncertom...[/b] "V jeden večer, kedy bolo v podniku málo ľudí, som sa rozprával s reportérom z Melody Maker, ktorý tam bol kvôli recenzií jednej kapely. Povedal mi, "Dnes veľká tržba nebude, čo?". Hovorím mu, "Hej, začína to byť tradícia." Premýšľal som o zmene, nahrávacia spoločnosť mala plné ruky práce. Chcel som sa uberať viac tým smerom a pub pustiť k vode. Jasné, že som týždeň na to kvôli nízkym tržbám The Bridgehouse zatvoril. "Táto strata bude citeľná" - typický titulok v Melody Maker a v iných novinách. Hneď na to mi zavolal agent Depeche Mode s tým, že skupina chce odohrať tajný koncert v Bridge. "Super," bola moja odpoveď. Povedal, že sú na turné, ale v sobotu majú voľno. Tajný koncert? Už o dvanástej na obed sa začalo schádzať publikum, ale museli sme ich nechať stáť vonku. Ale už o piatej, kedy mali Depeche Mode zvukovú skúšku, bol pub úplne plný. Ľudia sa pchali dnu cez okná, cez toalety, nedalo sa ich zastaviť. Skupina teda súhlasila, nech zostanú aj na zvukovú skúšku, ale musia byť disciplinovaní. Dave mal k publiku nejaký preslov, ale ja som rozhodol, že všetci pôjdu von, aby potom mohli riadne zaplatiť, znie to smiešne, nie? Myslel som si, že chalani potrebujú peniaze na svoj biznis. Ľudia teda Davida poslúchli a vyšli von. O siedmej, keď sme otvárali, bol pub doslova v obkľúčení. Do vnútra sa dostalo asi 1000 ľudí. Potom sme pootvárali všetky dvere a okná, aby aj tí, čo zostali vonku, mohli počúvať. Musím priznať, že to bol úžasný koncert. Po koncerte som zašiel do šatne s tržbou za vstupné a tam mi Dave povedal, že chcú, aby toto miesto fungovalo ďalej a pub zostal otvorený, pretože je to skvelé miesto pre koncerty. A všetky tie peniaze mi vrátil. Koľko to bolo... to vám neviem povedať. Keď sa koncert vydaril, tak to bývalo v priemere 200 libier. Ale často to bývalo len 50, či 60. Myslite však na to, že toto sa odohralo ešte predtým, ako im vyšiel album. Za koncert vtedy brali 40 libier." [b]Na otázku, či sa niekedy dostal k nejakej bootlegovej nahrávke z The Bridge, odpovedal...[/b] "Nie, o takom čosi som nevedel. Raz som si však niekde všimol, že páska z jedného koncertu Depeche Mode sa niekde predala. Rád by som dokonca videl aj vinylovú verziu, ale zatiaľ som to šťastie nemal." [b]Terryho život po The Bridgehouse...[/b] "Mal som radosť z ich úspechu, a stále ma dokonca teší. Je to len dôkaz, že moje rozhodnutie skúsiť to s nimi bolo správne. Odvtedy som ich však videl len v TV. Vince sa raz zastavil v The Bridgehouse, keď sa prišiel pozrieť na Alison Moyet, ktorá vtedy spievala s The Little Roosters, a mali sme príjemný rozhovor. Zopár krát som videl aj Fletcha, naposledy na pohrebe Franka Toveya. Potešil som sa, keď som v roku 2001 začul, že Fad Gadget sú predskokanmi Depeche Mode. Stavím sa, že sa na tom dobre bavili. Môj syn sa dostal do seriálu "London´s Burning", ktorý mal veľký úspech a 15 rokov hral Georgea Greena. Minulý rok produkoval a hral v Petrovi Panovi, jasné, že bol Kapitánom Hookom. Robil toho veľa; dokonca hrával aj v The Bridge, vždy vo štvrtok, keď som mával voľno. Raz som sa naňho šiel pozrieť, bol naozaj výborný. Darren zostal v hudobnom biznise, so synom Terrym rozbehol vlastný label a využíval našu lisovňu v Stratforde, zavretá bola v roku 2003. Darren od roku 1983, kedy Wasted Youth skončil, už v žiadnej skupine nehral. Ja som The Bridgehouse zanechal v auguste 1982 a otvoril si hostinec, Merlin´s Cave v Islingtone. Mal som ho asi rok, ale takisto sme tam mali niekoľko skvelých kapiel." [b]Čo robi Terry dnes?[/b] "The Bridgehouse bol zrovnaný so zemou v roku 2002, kvôli cestnému nadjazdu. Po tom, čo sme ho predali, bol z neho nočný klub, neskôr hotel. Dnes hrám dvakrát do týždňa golf a s Jeffom Ellisom, s mojim dobrým priateľom z obdobia The Bridgehouse, sme rozbehli webovskú stránku [url=http://www.thebridgehouseE16.com]www.thebridgehouseE16.com[/url] . Chceme, aby sa na tie staré dobré časy nikdy nezabudlo."

Názory Devotees (25)

TinQa

 1    12. november 2006 o 21:52

:cool:

aries

 2    12. november 2006 o 22:42

fantazia… fakt stare dobre casy lol

Weller

 3    13. november 2006 o 09:46

Dik Monghi
Nechcem vrtat, ale rybi trh bol v Billingsgate.

chmelko

 4    13. november 2006 o 09:56

myslím, že ich je viac..
tiež viem o jednom v Brixtone..

Monghi

 5    13. november 2006 o 10:11

Weller… osobne mi je to jedno, prekladal som original, nezistujem si co kde naozaj je. Pozri si zdrojovy clanok smile

jozef

 6    13. november 2006 o 20:45

Chudák Frank, alias fad Gadget. V Prahe v 2001 prvom, keď predskakoval ho prijali vlažne a aj ho vypískali a pritom som sa tešil a neveril, že naživo budem počut Ricki´s hand. Aj keby pred DM vystupovali Ultravox, Yazoo, alebo Duran duran, asi by to bolo jedno, alebo dokonca Recoil s Gahanom sólo. Pritom Fad Gadget do konceptu koncertu DM výborne zapadal. Ale čo už. Inak veľmi dobrý článok a stačí si tie a neskoršie depešácke časy zaspomínať na youtube.

kraco

 7    13. november 2006 o 21:01

Toto je jeden z najlepsich prispevkov na tomto webe. Krasna nostalgia. Vdaka Monghi.

fuli

 8    13. november 2006 o 22:36

pekny clanok, pribeh ako z rozpravky wink

Roman

 9    14. november 2006 o 01:13

Super. Aj ked je jasne ze po tolkych rokoch sa to uz tak nepamata a asi je to trochu domyslene ci prikreslene, je to pekna spomienka.
Mimochodom, po A13 momentalne jazdim kazdy den. Dokonca aj po nadjazde kde volakedy Bridgehouse stal.

tomy

 10    14. november 2006 o 13:08

asi jeden z najkrajších monghiho článkov…
Tieto šedé eminencie, ktoré pomáhali vytiahnúť DM z Basildonského tieňa ma fascinujú...Tak čo Angličania, toto Vám nestačí na akceptáciu DM?

Beladona

 11    14. november 2006 o 13:40

Je to zvláštní, ta souhra náhod, kdy potkali důležité lidi. Co by dneska bylo, kdyby se to nestalo?

chmelko

 12    14. november 2006 o 13:44

Beladona: svatá pravda…

Dangerous

 13    14. november 2006 o 13:51

to Beladona: dnes by pravděpodobně bylo rovněž úterý smile

Samozřejmě si to myslela jinak, takže pardon…
Já si myslím, že DM by tak jako tak nakonec prorazili, jejich síla vtrhnout do životu milionu lidí a přinášet potěšení, se nedá jen tak zastavit…a krizové momenty jejich kariéry to jen potvrzují...

chmelko

 14    14. november 2006 o 13:53

bez štasia by to určite ale nešlo, stačilo, že by podpísali niejaký stupid contract a skončili by na smetišti hudobných dejín..

Beladona

 15    14. november 2006 o 13:59

Taky si myslím, že by spíš prorazili jinudy. Jenže kdyby místo prvních povzbudivých úspěchů zažili zklamání, kdo ví....
Třeba by dnes bylo smutné podzimní úterý bez DM grin

Dangerous

 16    14. november 2006 o 14:00

okay, takže měli štěstí...respektive já, a pár dalších jejich fanoušků... smile

Dangerous

 17    14. november 2006 o 14:06

to Beladona: miluji smutná podzimní úterý...možná díky Depeche Mode..

Pořád nechápu, že se nikdo nevrhl do toho natočit film o DM, respektive jeho první část, je spousta skupin se zajímavým osudem, ale tak málo skupin ovlivnilo osudy jiných….jak říkal Gore: “Naši fanoušci jsou “hrozní”, uzavírají manželství mezi sebou, mají děti a ty navlékaji rovněž do černého” smile)) mohou se tímhle pochlubit U2 nebo Beatles?

Beladona

 18    14. november 2006 o 14:14

dangerous: taky to nechápu, ale jednou stoprocentně film bude. Jenže to už zase budou nepřesné vzpomínky starců grin
Dneska je ale to podzimní úterý smutné až příliš...

Dangerous

 19    14. november 2006 o 14:29

to Beladona: nějáké starosti? Pokud ano, tak to je mi moc líto…

Beladona

 20    14. november 2006 o 14:37

dangerous: jj, ale to sem nepatří. Dík za účast wink

Dangerous

 21    14. november 2006 o 14:53

to Beladona: tak držím palce, aby se to co nejrychleji zlepšilo….chk forum, pls smile

chmelko

 22    14. november 2006 o 14:53

pridávam sa..

little29

 23    14. november 2006 o 18:09

mnam mnam mnam… perfekt clanok..

chmelko

 24    16. november 2006 o 15:03

kam zase zmizol faithov článok?
žeby cenzura?

GABKO12345

 25    17. január 2007 o 09:35

tY vole kde su preklady piesni