Good evening, Bratislava…

Tieto magické slová zazneli v nedeľu, 11. júna 2006, z úst Davida Gahana na našom území už po druhý krát. Tentoraz však v omnoho dôležitejšej chvíli, priam v historickom momente všetkých fanúšikov Depeche Mode na Slovensku. Áno, po rokoch tajného dúfania a cestovania za svojim idolmi do okolitých krajín sme sa konečne dočkali. Depeche Mode na slovenskej pôde a s nevídaným úspechom.

Načo komentovať predkapely, aj keď viac ako výborné, načo komentovať playlist, ktorý väčšina skalných fanúšikov poznala vopred naspamäť, išlo tu predsa o niečo úplne iné. Na takmer dve hodiny sa nám všetkým, ktorí sme v ten magický nedeľný večer spoločne zdieľali priestory bratislavského Interu, otvoril okúzľujúci svet Martina Goreho, tak plného bolesti, túžby po obyčajnej láske, priateľstve a pochopení, či obyčajných ľudských popudov končiacich tým najjednoduchším, čo ponúka tento svet, sexom. Áno, o tom bol pre mňa samého celý famózny koncert Depeche Mode - pootvorené dvere do sveta, v ktorom sa viem orientovať, ktorému rozumiem a do ktorého má človek možnosť nahliadnuť len zriedka. Martin Gore, hanblivá postavička veľkého mena, ktorý vám nikdy nedá najavo svoju slabosť, snaží sa okolo seba rozdávať radosť a smiech, a predsa, keď sa zahľadíte do jeho očí a započúvate do jeho spevu, pochopíte, že jeho svet, tak ako svet každého z nás, je poprepletaný niťami bolesti, sužovania, utrpenia a neopätovaných túžob, ktoré nás nútia vždy vstať a pokračovať na tej tŕnistej ceste životom ďalej.

A nebolo tomu inak ani v nedeľu večer, od prvého momentu v podobe "A Pain That I'm Used To", cez "A Question Of Time", "Home", "In Your Room", "Enjoy The Silence", či "Never Let Me Down Again", doplnené o Gahanovu srdcervúcu "Nothing's Impossible" a ozdravnú "Suffer Well". Nadšené publikum, skvele naladená kapela - kombinácia, ktorá je vždy vopred odsúdená na absolútny úspech a od prvých sekúnd príchodu skupiny na pódium to cítili v kostiach všetci. Na plné obrátky sa celá šou rozbehla ako na javisku, tak i v publiku, hoci sa mi dostali do uší reakcie, že publikum, okrem "kotla", až také žhavé nebolo. To už však musia posúdiť iní, pretože z prvých radov a hlavne z usmiatych a spokojných tvári všetkých členov skupiny sa veci javili v tej najsprávnejšej podobe. Neustále vysmiaty Dave nás nemusel ani príliš hecovať, stačilo známe gesto a všetci vedeli, ako zareagovať, hanblivý Martin dojímal svojou úprimnosťou všetkých, ktorí majú pre jeho videnie sveta a vecí pochopenie, Fletcher svojimi typickými gestami zasa všetkých krásne rozosmieval... jednoducho tá vzájomná príťažlivosť dvoch svetov - oddaných a verných fanúšikov a magickosť a príťažlivosť Depeche Mode - sa v ten večer ani nedala zmerať. K tomu všetkému bezchybný zvuk a uvoľnenie v hre, čo sa prejavilo pri neopísateľne krásnych momentoch, ako Martinov grandiózny záver "Home", kedy sa mnohým do očí tisli slzy, pohodová "jam session" s "It Doesn't Matter 2", záver "Personal Jesus", "Photographic" a samozrejme zlatý klinec večera v podobe "Never Let Me Down Again". Ale nielen o tom všetkom bol koncert Depeche Mode v Bratislave. Stal sa totiž miestnom stretnutia generácií fanúšikov, ktorí si všetci nádherne rozumeli, dokázali sa hneď od prvých minút príchodu do priestorov štadióna zladiť na rovnakú frekvenciu, nádherne sa baviť, a až na pár jedincov, ktorí sa musia vždy ukázať, vzájomne rešpektovať.

Vďaka za skvelý koncert patrí teda nielen pánom zo skupiny Depeche Mode, ale aj každému z toho viac ako 32 000 davu, ktorý vytvoril nezabudnuteľnú atmosféru. Osobne by som rád poďakoval ľuďom z depechemode.sk, ktorí sa mi postarali o úžasnú zábavu, a zvlášť trom prekrásnym žienkam, ktoré mi robili spoločnosť a vďaka ktorým som pochopil, že... "finally I've found that I belong here..."

Playlist koncertu:

Intro
A Pain That I'm Used To
A Question Of Time
Suffer Well
Precious
Walking In My Shoes
Stripped
Home
It Doesn't Matter Two
In Your Room
Nothing's Impossible
John The Revelator
I Feel You
Behind The Wheel
World In My Eyes
Personal Jesus
Enjoy The Silence

Leave In Silence
Photographic
Never Let Me Down Again

Fotogaléria