Fletch: “Ľudia budú týmto albumom veľmi prekvapení”

S Andym Fletcherom o problémoch tohto sveta, ktoré sa odrazili aj na očakávanom albume Spirit. Ten bude zdá sa "politickejší", než ktorýkoľvek z jeho posledných predchodcov.

Na budúci rok chystáte vydanie albumu "Spirit" a plánujete vyraziť na "Global Spirit" turné. Môžeš nám povedať, aký je aktuálny "duch" Depeche Mode?
AF: Dobrý.

Dlhoročná história kapely nám však ukazuje, že tomu nie vždy tak bolo.
Povedzme to tak, že po väčšinu času je na tom dobre, hoci tu a tam jeho stav niečo ovplyvní. Teraz napríklad sme uzamknutí v štúdiu, od ktorého kľúče má náš manažér a našou úlohou je dostať sa odtiaľ s dokončeným albumom. Takže, je to taká príjemná zmena, prísť sem, do Milána, na pár dní a vidieť tých jačiacich fanúšikov pred hotelom, či poskytovať rozhovory. Takéto aktivity mám ešte stále rád. O tímovom duchu sa však už ťažšie hovorí počas turné. Turné totiž veci trochu sťažuje, hlavne po fyzickej stránke. Nemám na mysli priamo koncerty, tie sú skvelé, ale skôr to cestovanie, letiská, hotely ... Každý deň sa niekam premiestňujeme a my už sme dnes opäť o čosi starší, rýchlejšie sa unavíme. Samozrejme si uvedomujeme, že mnohí z našich fanúšikov pracujú ďaleko tvrdšie, než my.

Upozornili ma, aby som sa vyhýbal otázkam ohľadne albumu "Spirit", dokonca aj na konferencii v Teatro Dell'Arte ste sa k nemu vyjadrovali veľmi tajomne, na napriek tomu ste k ním vyjadrili spokojnosť. Pochopil som, že nechcete o ňom vypúšťať detaily predčasne, no nemyslíš si, že pre fanúšikov je práve toto najcitlivejšia vec?
Do vydania zostáva ešte pol roka, bude dostatok času sa o ňom porozprávať. Sme šťastní, že sa nám album podarilo priviesť na svet, ale aktuálne sme ohlásili turné a na to sa chceme zamerať.

Vypestovali si Depeche Mode, za tie roky, svoje predkoncertné rituály? Napr. nejaké zostavy cvičení, či diskusie, či nejaké, povedzme to tak nadnesene, "kúzla"?
(smiech) Áno, čarujeme. Želáme si pri tom, aby všetko dobre dopadlo, pretože sme v minulosti zažili situácie, kedy veci nedopadli dobre. Ale samozrejme, každý z nás má svoje rituály, ktoré sa zasa veľmi nelíšia od tých, aké majú športovci pred nástupom na zápas, či pretek - zahrievacie cviky, strečing. Nič výnimočné.

A čo to boli za situácie, kedy veci nedopadli dobre?
Boli koncerty, ktoré dopadli príšerne, napr., keď nám vypadol zvuk, či osvetlenie. Ale to sú už väčšinou veci z minulosti, niečo podobné sa nám stalo napr. v Taliansku, kedy bolo pódium umiestnené pod veľkým stanom. Niekto proste presekol napájací kábel. Zrazu vypadol zvuk, osvetlenie zhaslo, nastala jednoducho úplná tma. Ale to nie je to najhoršie, čo sa Vám môže stať. Raz niekto na našom koncerte v Nemecku sprejom vypustil slzný plyn. Oduševnele sme hrali, keď sme si zrazu všimli, že pred nami nik nie je a nastal tam veľký zmätok. Bolo to skutočne hrozné, nielen kvôli tej panike, ale veľa ľudí skončilo aj v nemocnici.

Aj chytili páchateľov?
Dvoch. Boli to vojaci americkej armády, z neďalekej základne. Príšerná hlúposť.

Poľskí fanúšikovia vždy radi prichystajú na koncerty nejaké prekvapenia, napr. na balónoch vypustili v hale veľký transparent s nápisom "Vitajte v Poľsku", a v momente šli zapaľovače nad hlavu. Spomínaš si na to?
Samozrejme. My sme presvedčení, že publikum je neoddeliteľnou súčasťou samotného koncertu, obzvlášť v prípade Depeche Mode. Aj preto fanúšikovia vždy pripravia nejaké prekvapenie, aj preto sú naše koncerty také vzrušujúce. Je veľmi milé a hlavne, je skvelé, že keď sa ohlásia koncerty, okamžite ich to zasiahne.

Spomínaš si ešte na Váš prvý koncert vo Varšave? (Hala Torwar, 30.júla)
No samozrejme. Musím sa priznať, že to bola veľmi zvláštna skúsenosť, prekrásna, no zároveň sureálna. Už počas zvukovej skúšky bolo v hale prítomných asi 200 príslušníkov polície a armády. My zvyčajne nedovolíme nikomu prísť na zvukovku, hala musí byť prázdna, no v tomto prípade bolo zložité povedať armáde a polícii, "hej, vy tam, vypadnite!" (smiech). Aj z tohto dôvodu si na ten koncert dodnes veľmi dobre pamätáme. Publikum bolo samozrejme úžasné, cítili sme vzrušenie, pretože len zopár britských kapiel hralo, do tej doby, za Železnou oponou. Neskôr sme viackrát zašli do Východného Berlína a tam sme si uvedomili, koľko fanúšikov máme vo Východnej Európe. Ešte si spomínam, že nás nechceli vyplatiť v dolároch, iba v lokálnej mene, ktorá bola pre nás nepoužiteľná. Takže sme hrali prakticky zadarmo.

18 rokov pred vami vyplatili Rolling Stones vodkou.
Počul som, že Stinga takto niekde vyplatili krabicami ginu (smiech). Bohužiaľ, takúto ponuku sme nedostali. Ale, bola to kuriozita, kvôli ktorej sa komunistické krajiny vyhľadávali a bola to neoceniteľná skúsenosť.

Najväčšia hlúposť o Depeche Mode, akú si kedy počul?
Neviem... možno to, že v podstate ani nehráme, že za nás hrajú stroje, pretože vo výbave máme len syntezátory. Takže, kedysi sme vlastne nerobili nič (smiech).

Mnohých fanúšikov trápi otázka, prečo nevydáte kolekciu nevydaných skladieb, b-strán a iných rarít. Za tie roky sa toho istotne muselo nahromadiť veľa a možno by stálo za to o tom pouvažovať.
Skladby samotné sa často rodia rýchlejšie, než tie, ktoré sa skutočne dostanú na regulérny album a preto sú často podivné, či iné. Jedno takéto vydanie ale za sebou už máme. Bol to špeciálny "universal box" s názvom "The Complete Depeche Mode" (2006), ale bol, myslím, dostupný len v digitálnej podobe. Možno to raz vydáme na samostatných nosičoch. Súhlasím, že také niečo neublíži ani nám, ani fanúšikom. A nevylučujem, že sa to v blízkej budúcnosti podarí zrealizovať.

A neuvažujete o nahratí albumu s vašimi interpretáciami skladieb iných autorov?
Tak vám teraz niečo poviem, prezradím prekvapenie. Nebude to priamo na albume "Spirit", no bude to ako bonus k albumu. Nahrali sme coververziu Bowieho "Heroes". Vždy sme boli jeho veľkí fanúšikovia a keď zomrel, tak nás prepadol pocit, že by sme na jeho počesť mali niečo urobiť. Okrem toho, práve túto pieseň spieval David, ako pubertiak, na koncertoch, čím si získal aj našu pozornosť. Cez "Heroes" sa vlastne dostal do nášho tímu. Takže preto je táto pieseň pre Depeche Mode taká dôležitá. Kto vie, kde by sme bez tejto skladby boli. Martin inak už nahral skvelý album coververzií, "Counterfeit²," no my sme v začiatkoch hrali trochu inak. Napriek tomu, my preferujeme hranie vlastných piesní. Máme ich už v zásobe strašne veľa a je veľmi ťažké vybrať tie, ktoré chceme hrať naživo. Už teraz je jasné, že v setliste musí byť nový materiál a niektoré z najznámejších skladieb. Ale ktoré z nich budú k sebe pasovať?

A tvoja obľúbená coververzia vašej skladby?
Myslím, že najviac sa k nášmu srdcu priblížila "Personal Jesus" v podaní Johnnyho Casha, ktorú nahral krátko pred svojou smrťou. Ono to potešilo hlavne Martina, ktorý ako 10-ročný prepadol jeho hudbe, vďaka zbierke Cashových nahrávok, ktorú vlastnili Martinovi rodičia. Je to skutočne jedinečná verzia.

Na tlačovej konferencii ste odprezentovali fragmenty z troch skladieb nadchádzajúceho albumu - Myslím, že práve tretia z nich, kde Dave spieva, "Where's the revolution? C'mon people, you're letting me down," by bez problémov zapadla do repertoáru Marilyna Mansona, ktorý svojho času takisto nahral vlastnú verziu "Personal Jesus". Samozrejme, z Vašej novej piesne som počul len refrén.
(smiech) No, nepočuli ste zvyšok. Myslím, že ľudia budú týmto albumom veľmi prekvapení.

Domnievam sa, že ste si veľmi dobre vedomí toho, aký dopad má vaša hudba na vašich fanúšikov, pre niektorých je to doslova životný štýl. Čokoľvek poviete, tak to niektorí považujú za sväté.
Na toto sa mi odpovedá veľmi ťažko. Väčšinou spievame o živote a ľuďom sa to páči, rovnako ako o problémoch, priateľstvách, sklamaniach. Skutočne neviem, ako sa nám podarilo získať tak neuveriteľne oddaných a loajálnych fanúšikov. Hlavne dnes, vo svete plnom celebrít, je také niečo neuveriteľné. Veď mňa ľudia na ulici prakticky nespoznávajú.

No, ale Dave Gahan to o sebe veľmi povedať nemôže.
Ako frontmana ho samozrejme tu a tam ľudia spoznajú, ale to zasa neznamená, že by bol v hľadáčiku paparazzov. Myslím, že fanúšikovia oceňujú práve to, že sme iní a my práve toto v podstate na nich obdivujeme. Máme skutočne úžasné publikum, hlavne v Poľsku, odkiaľ sa nám dostáva množstvo podpory. Nedá sa nevšimnúť, koľko poľských fanúšikov cestuje na naše koncerty v iných krajinách, berúc si so sebou národné vlajky. Sú hrdí na to, že sú Poliaci. A aj hrdí byť mali. Okrem toho, veľmi veľa vašich krajanov žije v UK, kam takisto chodia na naše koncerty. Máme naozaj šťastie.

V UK sa to v poslednom období nevyvíja najlepšie - čaká sa na ohlásenie vystúpenia z EÚ, k tomu problém s imigrantami, vrátanie tých poľských, ktorí majú pocit, že sú v UK nechcení. To vedie k mnohým incidentom.
Brexit je jednoducho hlasom víťazstva nacionalizmu. Zhoršuje sa to všade, nielen v UK, a vývoj niektorých situácii nás doslova desí. Keď som počul, že premiérka Theresa May má v pláne vytvoriť akýsi zoznam cudzincov zamestnaných v britských spoločnostiach, tak mi to prišlo akoby nápad od Hitlera. Čo by mal akože takýto zoznam priniesť? Vďaka Bohu, že vláda od tejto myšlienky ustúpila, hlavne pod nátlakom kritiky, ale nič sa nezmení na fakte, že sa takýto nápad zrodil.

Na tlačovej konferencii ste sa vyjadrili v zmysle, že svet je vo veľkom pohybe, hlavne dnes, a je veľmi ťažké to úplne ignorovať - je to odpoveď na otázku, či bude nový album viac politický?
Pretože my to ignorovať nedokážeme. A áno, bude.

Aká je podľa teba najväčšia hrozba pre svet, či ľudstvo?
Svet dnes vyzerá inak, ako po Prvej, či Druhej svetovej vojne. Je tu veľmi veľa problémov a stále narastajú. Ozbrojené konflikty, hlad, ISIS, utečenci, dokonca aj Brexit, ktorý môže signalizovať začiatok koncert EÚ. Ja celý čas, na rozdiel od Davida a Martina, žijem v UK. Takže z nich najviac vnímam to, čo sa práve deje. A takisto, s odstupom, sledujem volebnú kampaň v USA, kde majú dvoch kandidátov, z ktorých ani jedného ľudia nemajú radi.

A kto je podľa teba horší, Clintonová, či Trump?
Ja dúfam, že Clintonová vyhrá, ale je pritom taká nepopulárna, že to veľa radosti neprinesie. Ale skúste si predstaviť, že sa do Bieleho domu dostane Trump, to môže byť pre svet veľmi nebezpečné. Hlavne v kontexte toho, čo sa deje vo svete, či v Sýrii. Ale tých problémov je tak príšerne veľa, že sa ani nedajú riadne ukontrolovať.

Počul si o tom, že pravica chce v Poľsku presadiť úplný zákaz interupcií, a to aj v prípade, že tehotenstvo ohrozuje život matky, že bola žena znásilnená, či plod je poškodený a nemá šancu prežiť ani niekoľko hodín po narodení?
Samozrejme, že som o tom čítal. Opäť mi to pripomína 30te roky a časy Nacizmu. Jednoducho postupne narastajú v Európe nacionalistické tendencie, a je to viditeľné v úplne každej krajine.

História nás ale učí, že "zabúdať znamená opakovať".
A to sa práve deje. Je fajn byť patriotom, je to skutočne krásne, ale na nacionalizme nevidím nič dobré. To sú dve úplne odlišné veci a majú úplne opačný význam. Patriot je hrdý na to, že je povedzme Poliak alebo Angličan, no nacionalista je proti každému, komu sa to nepáči.

Vráťme sa teda k Depeche Mode ...nie je veľmi veľa kapiel s tak dlhou životnosťou a ešte s tak úspešnou kariérou. V čom je to tajomstvo?
Pomáha nám, že píšeme dobré skladby. Teda Martin s Davidom píšu, ja do tohto procesu nezasahujem. A sme obklopení skvelými ľuďmi, ako Jonathan Kessler, náš manažér, či James Ford, náš nový producent. Dva roky tvrdo pracujeme a potom si zoberieme rok voľno na dobitie bateriek. A je to dokonalé. Samozrejme, keď sme začínali, ani by nás nenapadlo, že vydržíme tak dlho. To sme vyhlasovali, "nahráme album, prípadne dva, a potom sa vrhneme na niečo iné." Depeche Mode sú jednoducho naše splnené sny.

Pred začiatkom prác na novom albume je isto bežná otázka, "Ako to koleso znova roztočiť?"
Nie. Pretože vieme, že nič také robiť nemusíme. Máme vlastný zvuk, a vzhľadom na jeho limity, ho nemáme potrebu obnovovať. Najdôležitejšie sú dobré skladby a schopnosť pretransformovať ich do potencionálneho zvukového priestoru. A to je asi to jediné, čo sa pokúšame zakaždým naštartovať.

Vieš si predstaviť Váš koncert, napr. v roku 2030? To sa nepýtam iba v súvislosti s tým, čo sa deje vo svete, ale skôr s ohľadom na hudobné možnosti. Akou cestou sa vydáte? Budete stále plniť štadióny? Alebo už vtedy koncertovanie a hranie zavesíte na klinec?
Už máme svoj vek a v tom období budeme ešte starší (smiech). Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať. Niekedy celkom rád premýšľam o tom, ako mám 70 a už si užívam dôchodok. Lenže, hudba je droga, a to taká silná, že nie je jednoduché sa jej vzdať. Preto Stouni ešte stále hrajú. Oni už dávno žiadne peniaze nepotrebujú. Jednoducho len nevedia prestať. My možno tiež nebudeme toho schopní.