Do pekla a späť

Zo starých čias zostali len traja: Martin Gore, Andy Fletcher i Dave Gahan. Traja Angličania, ktorým sa podarilo dobyť svet. Keď zakladali Depeche Mode, mali 18 rokov, teraz sú pánmi v strednom veku. Začali ako syntetizátorová skupina hrajúca tanečnú hudbu, a stali sa rockovou legendou.

Graffiti s autogramom
Aj keď všetci traja vyrástli v ponurnom provincionálnom Basildone, osud Dave-a bol úplne iný. Martin a Andy veľmi skoro začali ľiť pohodlným mestským životom, David zase stále balansoval na okraji priepasti. Na rozdiel od kolegov pochádzal z rozvrátenej rodiny. Otec ich opustil, keď mal chlapec tri roky. Matka sa síce znovu vydala, ale veľmi rýchlo ovdovela. Nevedela si poradiť s výchovou štyroch detí. Gahan ale protestuje, keď niekto skúša vysvetliť jeho samovražedné sklony tým, že mal ťažké detstvo. "Mám to proste v génoch", tvrdí. "Pochopil som to, keď mi matka ukázala staré fotografie môjho otca".
Ako puberťák sa pravidelne opíjal. Často sa vlamoval do áut, aby si zajazdil po okolí a keď trošku vyrástol, dal sa na obchodovanie s kradnutými motorkami. Okrem toho ho polícia niekoľkokrát chytila ako náruživého "graffiťáka". "Necítil som sa veľkým umelcom, ale bol som veľmi pyšný na svoje diela a podpisoval som ich svojím priezviskom", spomína s úsmevom. "Mal som smolu, že v Anglicku nie je až tak veľa Gahanov, nehovoriac o Basildone. Párkrát som bol preto väznený."


Cleveland, 24. jún 2001

Domček na dedine
Na začiatku nič nepredpovedalo úspech. Podobných skupín ako Depeche Mode bolo na začiatku 80-tych rokov prinajmenšom niekoľko sto. Stačilo iba zainvestovať do jednoduchého syntetizátora. Bol to Dave, kto vymyslel názov skupiny. Bol to titul francúzskeho módneho časopisu, ktorý sa mu náhodou dostal do rúk. Keď vyberali dátum vydania prvej platne, išli sa poradiť k astrológovi. Bol to veľmi dobrý nápad, pretože album "Speak and Spell" sa veľmi rýchlo stal veľkým hitom.
Náhly úspech nadchol celú kapelu. Prvé veľké peniaze, rozhovory, televízne programy a nakoniec svetové turné. Pred prvým verejným vystúpením musel Gahan vypiť desať pív, aby sa zbavil trémy. Veľmi rýchlo sa stotožnil s úlohou hviezdy. Dobre vyzerajúci, vysoký a živelný sa zdal byť rodeným vodcom, dokázal perfektne nadviazať kontakt s publikom. Pre fanúšikov, a zvlášť pre dievčatá, ktoré boli doňho šialene zamilované, bol v skupine postavou číslo jeden. Bohužiaľ, čo ich veľmi rozladilo, dosť rýchlo vyšlo najavo, že David už dievča má.
Joanne Fox spoznal ešte v 70-tych rokoch na koncerte punkovej skupiny The Damned. Po úspechu prvej platne sa spolu presťahovali do Londýna. Zobrali sa až v roku 1985. Dva roky po svadbe sa im narodil syn - Jack. Napriel tomu, že bol zaneprázdnený koncertmi a nahrávaním nových pesničiek a veľmi zriedka býval doma, noviny písali o rodinnej pohode Gahanovcov. Určite im nechýbali peniaze, pretože po narodení syna Jacka si kúpili nádhernú usadlosť a zašili sa na dedine.

Volali ho Heroín
Ku všeobecnému prekvapeniu na jar v roku 1991 Dave náhle opustil ženu a syna a odišiel do Los Angeles. "S Joanou sme boli najlepšími priateľmi. Ale zrazu som si uvedomil, že musím odísť a celú svoju energiu venovať hudbe", vysvetľoval novinárom. Pravdu prezradil až po niekoľkých rokoch. "Bol som naozaj znudený. Cítil som sa tak veľmi bezpečne v Anglicku, že sa mi to prestalo páčiť. Mal som veľký dom na dedine, niekoľko áut a akosi vôbec som nebol šťastný. Okrem toho sa nám nedarilo s Joanne. Prestalo sa nám dariť už krátko po svadbe. Chcel som, aby si niekoho našla a myslím si, že niekedy príde na to, že sme sa nikdy naozaj nemilovali".
Odchod od ženy bol spojený s veľkým prelomom v kariére Depeche Mode, s albumom "Violator", ktorý mal po prvýkrát obrovský úspech v Amerike. Dave si nechal narásť dlhé vlasy, dal sa potetovať a začal hovoriť s americkým prízvukom. Rozhodol sa zmeniť celý svoj predchádzajúci popový imidž a stať sa rockovou hviezdou podľa vzoru Jima Morrisona.
Pomohla mu v tom jeho druhá žena - Teresa Convay, novinárka, ktorá s kapelou absolvovala americké turné. Zobrali sa v Las Vegas. "Moja žena pracuje v hudobnej brandži a úplne mi rozumie. Nikdy predtým som nebol taký šťastný" hovoril Gahan.
Krátko na to vyšlo najavo, že nová Davidova láska sa nevolá Teresa. "Spojil nás heroín a nie láska", priznal po rokoch. "Celé medové týždne sme strávili v Las Vegas fetovaním. Ešte aj sex sa nám rýchlo znudil. Bol to pre mňa únik, vďaka heroínu som nemusel trpieť preto, že som bol outsiderom. Že nemôžem nájsť kontakt s ľuďmi. Prestal som sa čímkoľvek trápiť".
Vydanie ďalšej platne "Songs of Faith and Devotion" sprevádzalo gigantické, veľmi vyčerpávajúce turné, počas ktorého skupina zamestnala na plný úväzok psychiatra. Dave si zobral so sebou aj svojho dílera.
Trasa bola hororová. Zahrali vtedy 175 koncertov pre 2 milióny fanúšikov. Každý koncert sa končil celonočným žúrom. "Drogy a alkohol namiesto raňajok, obeda aj večere, to bolo čisté šialenstvo", spomína Dave. Nakoniec prišla katastrofa. "To bolo v New Orleanse. Keď sme začali pridávať, nemohol som už vyjsť na pódium. Martin musel hrať sólo, počas ktorého mňa už viezla sanitka do nemocnice. Predávkoval som a dostal som infarkt".

Mami, musím letieť
Drogy vyčerpávajú po fyzickej, ale aj psychickej stránke. "Stal som sa posratým paranoikom. Čakal som do štvrtej ráno, aby som vybral listy zo schránky. Idúc k bráne s pištoľou založenou za opaskom, som si myslel, že aj tak ma nakoniec dostanú. Ktokoľvek to mal byť... Chcel som so sebou skoncovať".
Teresa túľi po dieťati, David si myslí, že v ich situácii by to bolo totálne šialenstvo. Nakoniec ho žena necháva samého s drogami a chronickými depresiami. Zároveň mu Joanna zabraňuje vídať sa so synom a vyhráva aj súdny spor. Prestáva sa stretávať s kolegami zo skupiny a hŕstkou dávnych kamarátov. Keď sa mu k tomu všetkému niekto vlámal do jeho usadlosti v Santa Monike a ukradol mu cennosti a osobné pamiatky, úplne sa zosypal. "Chcel som jednoducho zmiznúť", spomína. "Nie zomrieť, iba jednoducho zmiznúť". Trápilo ma vtedy niečom čo cítim už od detstva - že mi je nepohodlne vo vlastnej koži, ako keby nemala správnu veľkosť a kdesi ma tlačila".
17. augusta 1995 popíja od rána červené víno, zajedajúc ho práškami na uspokojenie. "Práve som telefonoval so svojou mamou. V jednej chvíli som ju poprosil, aby chvíľu počkala. Išiel som do kúpeľne, podrezal som si žily a obviazal som si zápästia uterákom. Potom som sa vrátil do izby, aby som pokračoval v telefonovaní. Povedal som iba: "Mami, musím letieť, veľmi ťa milujem." "Keď som precitol v nemocnici, myslel som si, že som v nebi."
O niekoľko mesiacov neskôr, v máji 1996 sa po druhýkrát pokúša o samovraždu. Po predávkovaní kokteilu heroínu a kokaínu jeho srdce prestalo na 2 minúty biť, dostáva sa do kómy, ale znovu ho zachránia. V nemocnici ho polícia zatkne za prechovávanie drog a po prepustení z nemocnice odchádza rovno do väzenia.

Čistý a O.K.
"Chcel som sa z toho dostať, ale nevedel som, že to bude také ťažké", spomína. Podľa rozsudku sa mal podrobiť odkvykacej kúre. Odmietol, až Gore a Fletcher ho prinútili, aby sa prihlásil na liečenie. Znášal ho veľmi zle. Niekedy ho museli priviazať ku posteli. "Ponorenie sa do úplnej tmy, môže pomôcť nájsť skutočné svetlo - ak len máš šťastie a ak otvoríš oči. Ja som cez to prešiel", zveril sa nedávno.
Ihneď po opustení kliniky nahral s priateľmi album "Ultra". Je to ponurá platňa. Texty ktoré napísal Gore znejú tak osobne, ako keby ich autorom bol sám Gahan. V jeho ústach znejú tak, akoby účtoval so svojou minulosťou.
Po nahratí platne sa Dave rozhodol odísť z Kalifornie a začal nový život v New Yorku. Zoznámil sa tam s mladou američankou Jennifer, vďaka ktorej sa mu podarilo postaviť sa na vlastné nohy. Obaja sa vyhýbajú popularite, novinárom a nočnému životu.
Vzali sa pred dvoma rokmi na deň Svätého Valentína v New Yorskom kostole. V júly sa narodila ich dcéra Stella. A naviac, vďaka dohode s prvou ženou Dave sa môže znovu stretávať s ich synom. "Veľa som v poslednom čase rozmýšľal o láske, nedávno prišla na svet moja dcérka a od nej som sa začal učiť od samého začiatku. Myslím, že v láske najzaujímavejšie je práve to, čo sa učíš", zveruje sa v rozhovore.

Preklad: František Krč
VIVA, číslo 19/2001 poľské vydanie, strana 90-94