Depeche Mode pre Entertainment Weekly

Asi najznámejšia spravodajská TV stanica, CNN, zverejnila na svojich stránkach, v kultúrnej sekcií, videorozhovor s Depeche Mode, v ktorom sa spomenul aj rozhovor pre magazín Entertainment Weekly, kde zaujal hlavne Davidovou spoveďou zo svojich pocitov, ktoré súvisia s Martinom a jeho vnímania Davidovej osoby.

V prvej štrťstoročnici zápasili členovia Depeche Mode s drogami a pijatikou, problémami v manželstve, umeleckými rozdielmi, a drobnými pocitmi krivdy... a hlavne pripravili na vydanie niečo, čo môže byť ich doterajšie najlepšie dielo.

CNN pripravila rozhovor s Depeche Mode, bohmi náladového electro-popu 80-tych rokov. Oslavujú strieborné jubileum, lenže táto skupina nie je z tých, ktoré si to uvedomujú. Zbavili sa citeľného napätia v skupine, a odhliadnúc od ich temného imidžu odpovie tento rozhovor humorným spôsobom na otázky, či si títo traja kolegovia, ktorí sa skvele dopĺňajú už 25 rokov, stále užívajú vzájomnú náklonnosť. Trochu zdráhavo, no predsa ústretovo, ale to, že nik z nich nikdy nepôsobí prístupne, to už k nim patrí. Klávesák Andrew Fletcher, si rozmotá káblik od mikrofónu a zároveň sa ospravedlní: "Musel som si zapojiť moju prdel."

Tak toto sú Depeche Mode, skupina, ktorá spojením gitary a s elektronikou, textov v štýle spovedí a zlegitimovaním novej vlny synthy-popu, dala "free rockovej" scéne viac, ako ktokoľvek iný. Pominuteľní, ako sa niekedy javia, sú tu stále, rovnako ako ich vrstovníci U2 a REM, a prišli s novým albumom, "Playing The Angel", u ktorého fanúšikovia dúfajú, že bude ich "All That You Can't Leave Behind", no nie "Around The Sun". Ich najlepší album od čias trojplatinového albumu "Violator" (1990) a pravdepodobne najlepšia vec, akú kedy vydali - "Anjel" je mixom elektroniky zajtrajška a analogových syntezátorov včerajška, a v spojení s ľudským smútkom opäť podnieti "čierne oslavy" po celej krajine.

"Možno je tento album bezprostrednejší ako naše dva predchádzajúce," pripúšťa 'architekt' skupiny Martin Gore. Odmieta akékoľvek tvrdenia, že tentoraz sa vedome pokúšajú o zlatý, prípadne platinový úspech. "To znie priam Michaivellisticky," zasmeje sa. "V posledných rokoch som bol viac DJ-om, takže som počúval obrovské množstvo tanečnej hudby. A kedykoľvek vydáme niečo, čo je rytmickejšie, má to väčší úspech."

"Anjel" sa rozhodne menej potápa v nudných tempách, ako ich posledný projekt, hoci svieži, no až perverzne omamný album "Exciter" (2001). Po lyrickej stránke je tradične depresívny, hoci s občasným závanom nádeje v skladách ako "Precious", ktorú až dojemne zbožný Gore venoval svojim deťom a pojednáva o nekonečnom rozvodovom konaní, do ktorého sa momentálne zaplietol.

Títo páni nám trošku priblížia svoje vzájomné odlúčenie: "Vždy je tu možnosť, že ďalší album Depeche Mode už nebude, ale toto pripomíname už od obdobia "Black Celebration" (1986)," zachechtá sa Gore. Posledný nespomenutý, Dave Gahan, dlhú dobu bol len "hovorcom" Goreho skladateľských počinov, svojho času oznámil, že nebude ochotný začať na ďalších prácach, pokiaľ nebude môcť prispieť aj autorsky. "Dospeli sme ku kompromisu a ja som mohol na album prispieť troma skladbami," zaspomína si spevák, ktorý posmelený vlastným autorským úspechom na jeho nedávnom sólovom albume "Paper Monsters" (2003). "S vlastným materiálom som však prišiel trochu zdráhavo." Prečo zdráhavo? "Pretože som povedal, že 'Nič nebude, pokiaľ to nebude polovica'. Ale vedel som, že to musí skončiť kompromisom."

Fletch bol v úlohe rozhodcu: "The Who sú asi jedinou skupinou, ktorú poznám, kde spevák nepíše texty. Zistili sme, že Dave by chcel v niekoľkých skladbách vyjadriť svoje pocity. No Dave začal písať a postavil sa tak do cesty Martinovi, skladateľovi svetovej triedy, takže bolo nemysliteľné, aby Dave dostal priestor na celej polovici albumu. Možno bol Martin s troma skladbami až viac než štedrý." Gore prirodzene zastáva názor, že odstúpenie celej polovice albumu Gahanovi "by bolo studenou sprchou pre našich fanúšikov. No dve, či tri skladby sú možno... aj dobrý nápad. Keďže ja spievam tiež zopár skladieb, pomáha to zbaviť sa - aké správne slovo na to použiť - jednotvárnosti mať len jedného speváka. A dať priestor aj Davidovým skladbám má rovnaký účinok."

Gahan so srdcom na dlani mal vždy pocit, akoby sa musel vždy dožadovať súhlasu od mlčanlivého Goreho, zatiaľ čo Gore má o Gahanovi, ktorý sa preslávil v 90-tych rokoch enormným pitím a užívaním heroínu, predstavu, že je opilec a chuligán. O tomto sa navzájom nikdy nerozprávali, možno len prostredníctvom médií. "Chcel by som vedieť, čo si Martin o mne myslí," priznáva spevák, "no na druhej strane ani nie, pretože mám pocit, že by to bolo ešte horšie. On je skutočne extrovertný, no z iného pohľadu zasa introvertný - všetci sme vlastne takí. Skutočne ho obdivujem a mám pred ním rešpekt, vidím na ňom, že momentálne prežíva ťažké životné obdobie a súcitím s ním. No aj po toľkých rokoch si môžete myslieť, že by sme jeden druhého mali poznať lepšie, ale ja si nemyslím, že poznáme."

A možno o tom všetkom vypovie hudba. Tá je možno kľúčom k ich vytrvalosti, a hlavne v Goreho obľúbenej novej skladbe, "Damaged People". "V prvom verši," hovorí Gore, "sa spieva, 'Sme ľudia, ktorým sa ublížilo, spoločne poznačení citlivosťou, hoci sme si toho nie vedomí.' A myslím, že toto sa stáva vždy dysfunkčným ľuďom, vrátane mňa."

autor: Chris Willman
Copyright: Time Incorporated Oct 21, 2005