Daniel Barassi: Kráľ médií Depeche Mode

Krátko pred "historickým" vystúpením Alana Wildera a Martina Goreho v Santa Ana si reportér stránok laist.com dohodol stretnutie so správcom stránok depechemode.com Danielom Barassim, z ktorého vznikol zaujímavý rozhovor.

Si dlhoročný webmaster stránok Depeche Mode, zrejme sa ti splnil sen a máš superfanúšikovskú vysnívanú prácu.
Na toto odpoviem veľmi stručne, presnejšie citátom Dudleyho Moora z "Arthur-a": "Nevyciciava ma to". No a teraz serióznejšia odpoveď: "Je to jedna skvelá šou." Som takto zamestnaný už cez 12 rokov. Za tie roky som dostal možnosť spolupodieľať sa na nahrávkach, mal som možnosť robiť remixy (hudobná produkcia je moja skutočná vášeň) a dostal som možnosť pretvoriť ich web na jeden z najlepších informačných servisov kapely na internete.

Ako si sa k tomu vlastne dostal?
Stalo sa tak začiatkom rok 1998, keď som pracoval v produkcii rádia Groove 103.1 FM, mal som na starosti nezávislú produkciu pre Warner Brothers Records. V jeden deň som bol vo Warners, spracovávali sme nápady pre špeciálne bonusové CD k chystanej kompilácii hitov Depeche Mode, "Singles 86>98", ktorej vydanie bolo plánované na koniec toho roku. Po mítingu som vykročil smerom ku koncu haly a cestou sa rozprával s Jimmym Dicksonom, ktorý v tom čase pracoval vo Warners, v sekcii New Media. Trochu sme diskutovali o Depeche Mode a prejavil som záujem pracovať na ich stránke. Ich manažér spočiatku záujem o fanúšikovskú stránku kapely nejavil. Neskôr som poslal ich manažérovi fax a tak som ten džob dostal a odvtedy som ich webmasterom. A bonus? Kompilácia "Singles 86>98" vyšla spolu s bonusovým diskom, hoci v striktne limitovanom náklade.

Koľkých koncertov Depeche Mode si sa zúčastnil?
Predtým, než som začal pre nich pracovať, som ich videl na pódiu asi dvanásť krát, od vzdialených miest na sedenie až po druhý rad pod pódiom. Odkedy však pre kapelu pracujem, tak je to doslova diagnóza. Predtým som sa počítaním netrápil, no od roku 1998 je to takmer 50 koncertov, vrátane sólových vystúpení Davida Gahana a Martina Goreho. Nepočítam zvukové skúšky, skúšanie na turné alebo vystúpenia v TV. Je jednoducho skvelé mať všade voľný vstup. Asi jediný nedostatok toho všetkého je, že obyčajne fotím alebo filmujem vystúpenia pre potreby webu, takže v podstate si "naozaj" pozriem koncert až vtedy, keď kontrolujem pásky so záznamom. Pokiaľ ide o posledné turné, tak na koncerte v Hollywood Bowl som kvôli obmedzeniam filmovať nemohol, ani fotografovať. To bolo doslova požehnaním, pretože som si tak mohol opäť uvedomiť, prečo sú jednou z mojich najobľúbenejších kapiel.

Depeche Mode koncertovali snáď vo všetkých priestoroch v okolí Los Angeles. Ktoré miesto je tvoje najobľúbenejšie, kde si ich videl hrať?
Uff, tak to je vážne ťažké. Hoci bolo absolútne skvelé vidieť kapelu na poslednom turné v historickom Hollywood Bowl, ako aj v malých priestoroch ako Roxy (kapela tam odohrala koncert počas Exotic Tour), moje najobľúbenejšie miesto nie je skutočným koncertným priestorom. Minulý rok kapela hrala pre tisíce fanúšikov na Hollywood Boulevard, ako súčasť šou Jimmyho Kimmela. Vidieť všetkých tých fanúšikov v uliciach Hollywoodu, tešiť sa a spievať, to bolo omnoho vzrušujúcejšie než v hocakej hale v LA.

Aký bol prínos Alana Wildera pre skupinu?
Keď to môžem povedať neoficiálne, ako fanúšik, tak som mal vždy pocit, že dodal ich zvuku akési ľudské teplo. Keď ľudia rozprávajú o synthy-pope, tak vždy používajú slová ako "čistý", "studený" a "neľudský". Alan tým počítačom a syntezátorom dodal ľudskosť. Množstvo úrovní, ktoré jeho produkčné techniky pridali hudbe Depeche Mode, vytvorili zvuk, ktorý bol bohatý a omnoho vyspelejší, než to bolo u ich hudobných rovesníkov. Vyzval by som každého, aby si vypočul albumy "Violator", "Songs Of Faith And Devotion" alebo "Music For The Masses" a nech mi povie, či niečo podobné, po zvukovej stránke, nájde u iných kapiel z toho obdobia, nezaoberajme sa teraz rannými Depeche Mode. Progres od "Just Can´t Get Enough" k skladbám ako "Clean", "In Your Room" a "Higher Love" je ohromný a zatiaľ čo Martin je textár (a skutočne skvelý), Alan pomohol týmto skladbám vdýchol život. Vydaním albumu "Sounds Of The Universe" si fanúšikovia si ten vdýchnutý život mohli vypočuť. DeLuxe box albumu totiž obsahoval exkluzívny disk plný demo nahrávok. Prehrajte si hocktoré z nich a potom si pustite oficiálne vydanú verziu. Môžete jasne počuť Alanovu prácu.

Pre koho je určený projekt Recoil? Pre fanúšikov Depeche Mode alebo pre tých druhých?
Pre oboch. A treba povedať, že fanúšikovia DM milujú Alana. A to sú medzi nimi takí, ktorí začali počúvať DM až po tom, čo odišiel pred viac ako 15-timi rokmi z kapely. A verím tomu, že aj iní ľudia zbožňujú jeho hudbu rovnako. Každý, kto má rád electro blues má náklonnosť k Mobymu (hosťoval na albume "Bloodline" v roku 1992), k Nitzer Ebb (ktorým Alan produkoval niekoľko skladieb a ich frontman Douglas McCarthy zasa spieval na niekoľkých skladbách Recoil), Massive Attack, Portishead, alebo je jednoducho fanúšikom hudby, ktorú ponúka KCRW. Títo ľudia si jednoducho prezrú aj Alanovu prácu.

Tento víkend budeš aj trochu dj-ovať. Aké budú tvoje sety?
Rozmanité. Vyrastal som s matkou, ktorej hudobnú zbierku zdobili veci Sinatrom počnúc a Suicidal Tendencies končiac, takže toto všetko sa odzrkadľuje v tom, čo hrám a mixujem. Nikdy mi neprišlo divné skĺbiť Public Enemy s Morrisseym, alebo zmiešať rappovanie Beastie Boys s titulnou skladbou hry Super Mario Brothers. Nerád separujem hudbu podľa žánrov. Ak je to dobré, tak to jednoducho zahrám. S verejnou akceptáciou vecí ako DJ Hero, či dj-i ako DJ AM a Z-Trip, mi môj štýl nepríde až taký zvláštny.
Trochu teraz zaspomínam na časy, kedy som príležitostne pripravoval mixy pre Groove Rádio, resp. relácia "5 O´Clock Disc Drive" v roku 1996. Vtedy ešte nebola hudobná klíma tak všetkému otvorená, ako je tomu dnes. Poslucháči a nadšenci mali vtedy veľmi radi, keď som miešal Davida Cassidyho s The Chemical Brothers alebo Soft Cell s Underworld. Len hudobný režisér v tom čase bol opačného názoru...

Nevieš, o čom by mohol byť víkendový dj-ský set Martina Goreho?
Bude to sureálne. Stále si neviem dostatočne uvedomiť, že sa budem pohybovať okolo toho istého pódia ako Alan Wilder a Martin Gore. Cítim akýsi tlak. Viete, chalani z kapely poznajú moje mixy a mashupy, no nik z nich ma ešte nepočul hrať naživo. Bude to naozaj zvláštne dj-ovať, keď tam bude Alan s Martinom. Zoberte si, ako môžete zmiešať niečo ako "acapella" verziu "Strangelove" s inou skladbou Depeche Mode a pritom chlapík, ktorý tú skladbu napísal, bude stáť kúsok od Vás? Hmmm... asi by som si mal celý svoj set ešte raz premyslieť.

Martin Gore je známy vďaka tomu, čo robí, ale aký je dj?
Počul som Martina hrať niekoľkokrát v Santa Barbare. Ktorýkoľvek hudobník môže o sebe povedať, že je dj, ale na to, aby ste náležite mixovali hudbu, musíte mať skúsenosti a hlavne musíte udržať dav v nálade. Martin toto vie a robí to skutočne dobre. Vždy keď som ho videl za prehrávačmi, bol som ohromený. Aj keď nepoznáte veci, ktoré hrá (väčšinou ide o to najlepšie z beatport produkcie techna a technohouse), budete tancovať, až keď vám zadok nevypovie službu. Martin si je tým úplne istý.

Čo ťa priviedlo k tvorbe audio/vizuálnych mashup-ov?
Už v dobe, kedy som dostal do rúk svoj prvý "dvojkazeťák" (Fisher, 1982) som podľahol radosti z pause-control editácie. Dokázal som s tým zabiť celé hodiny, spájal som vtedy doslova všetky žánre hudby. Neskôr, keď som bol schopný si zadovážiť náležitý DJ-ský mix (myslím, že to bol Realistic mixér od Radio Shack) som začal zmiešavať viacero nahrávok, až sa z toho stala vášeň. V 80.tych rokoch som bol fascinovaný tým, ako dokážu niektoré nahrávky skvele znieť, keď sa zmixujú s inou. Čo ma však úplne dostalo, to bol klip, ktorý som raz zhliadol na MTV, v relácii Yo! MTV Raps. Ed a Dre boli v nejakom obchode s nahrávkami a tamojší dj púšťal nejaký hip hop, keď do toho zrazu začal scratchovať a vmixoval do toho hlas Michaela Jacksona. Úplne mi to pobláznilo hlavu. Odvtedy neustále snorím po raritných "acapella" a inštrumentálnych nahrávkach, či už z "thrift" obchodov alebo využívam kontakty v nahrávacích labeloch.

Video stránka mojich mashup-ov je celkom nová záležitosť. Jednoducho ma unavovali tie úbohé videá mojich mixov, ktoré vyrábali ľudia sami a publikovali ich na youtube. Ak aj nejaké video v budúcnosti bude, budem si ho robiť sám. Momentálne prepracovávam moje staré mashup-i a snažím sa ich zverejňovať na internete, samozrejme k nim pripravím aj videá.