Cudzoložník

Vráťme sa v čase o 10 rokov späť, kedy nás Martin Gore príjemne prekvapil vydaním svojho druhého sólového albumu "Counterfeit²" a hlavne nečakaným mini turné.

Čo výstižné nedávno povedala Charlotte Roche? "Martin Gore nežije jednu veľkú životnú párty, viete, on je z Depeche Mode a tým pádom sa nemusí starať o katering alebo o organizáciu karnevalu." Zdá sa, že názov jeho druhého sólového albumu, "Counterfeit 2", inak pokračovateľ jeho predchodcu, tomu dáva len za pravdu. Rovnako ako na prvom albume, aj na tomto novom môžeme nájsť prepracované skladby iných autorov, ktoré hoci mnohí podcenili, sú veľmi šikovne spracované a často dokonca nenápadnosť zvýrazňujú. Svoje vlastné nápady si Gore necháva pre svoju domovskú kapelu, v ktorej figuruje ako dvorný skladateľ. Na albume Gore v pokojnej rozjímavej nálade uctieva svoje idoly, medzi ktorými nájdete napr. Nicka Cavea, Julee Cruisa, či Kurta Weilla, Davida Sussexa a Johna Lennona.

Keď už sme spomenuli Johna Lennona... Martin sa v tlačovej správe k albumu zmienil, že legendárneho člena The beatles považuje za jedneho z troch najväčších hudobných skladateľov všetkých čias. Takže od momentu, ako sa nám podarilo zorganizovať stretnutie v kolínskom Hyatt Hotel-i, sme bažili po odpovedi na otázku, ktorí sú tí zvyšní dvaja. "Akosi sa mi nepodarilo získať žiadnu pieseň Neila Younga, hoci jeho hudbu milujem. Jednoducho sa mi nedarilo nájsť tú správnu skladbu alebo to jednoducho nefungovalo," odpovedal Martin Gore v tak dobrej nálade, že z toho zostala prekvapená aj samotná Charlotte. Martin však bez zaváhania dodal, "No a koho mám ešte rád... tak to je určite Kurt Weill. Jeho melódie sú jednoducho neuveriteľné a hlavne tak komplexné, že som nahral aj jednu jeho pieseň!"

Od čias, kedy si skladateľ a hudobník z Depeche Mode doprial svoj prvý sólový hudobný výlet uplynulo celých 14 rokov. Pravým dôvodom k nečakanému vydaniu druhého albumu bol fakt, že si Dave Gahan vymodlil dlhšiu pauzu v činnosti Depeche Mode, kvôli vydaniu vlastného albumu, čím získal zasa Martin až príliš veľa voľna. Väčšina piesní na "Counterfeit 2", v porovnaní s jeho predchodcom, je menej temná, to isté sa dá povedať aj o ich autoroch. "Tak to je pravda. Väčšinu skladieb som nosil v hlave už v čase príprav prvého albumu, ale vtedy som k nim nedostal včas zvolenie. Aj preto nie je veľmi nutné pokladať môj prvý album za prezentáciu môjho hudobného vkusu. V tom čase som bol jednoducho veľmi limitovaný časom. Tentoraz som však k výberu mohol pristupovať precíznejšie a hlavne so širokým záberom."

So značným množstvom pôvodných skladieb sa dalo ťažko niečo nové urobiť. Spomeňme len známy country hit z 1950-tych rokov, "I Cast A Lonesome Shadow" alebo Dylanovu a Zeppelinovskú tradicionálku "In My Time Of Dying". Bolo vôbec zámerom vzdialiť sa od pôvodných verzii čo najviac, ako to len šlo? "Nie, ale myslím, že o tom to práve je. Pri reinterpretácii väčšiny skladieb je veľmi dôležité vzdať sa vlastnej identity. Ale, osobne neviem, aký by to malo význam nechať skladbu takú, aká je a vlastne ju len nanovo nahrať. Jediná skladba na mojom albume, ktorá má skutočne veľmi blízko k pôvodnej verzii, je skladba od Kurta Weilla a aj to len z dôvodu, že sama o sebe je veľmi komplexná a nevedel som, akým smerom by som sa mal pri nej uberať bez toho, aby sa z nej vytratila jej podstata. To je skutočne ťažký boj. Ak počúvate skladbu, ktorú milujete a prechovávate k nej úctu, tak jednoducho pri jej re-intrpretácii musíte zachovať jej pôvodného ducha, inak to celé stratí zmysel."

Ďalšou novinkou je prekvapivý fakt, že na obale albumu je Martinova tvár. Po takmer 25-toch rokoch hudobnej kariéry ide takpovediac o premiéru... "To je pravda, vzhľadom na to, že naše tváre boli ešte aj na obaloch maskované. Zobrazené sú aj na albume "Songs Of Faith And Devotion", ale skutočne ťažko ich identifikovať. Pri tomto albume sa zdá, že nastala pre moju tvár tá pravá chvíľa. Viete, predstaviť covervezie, to nie je až taká ťažká vec. Tá nastala až keď malo prísť na návrhy dizajnu albumu. Celý čas sme tápali a nakoniec sa Anton Corbijn rozhodil, že jednoducho príde, nafotíme nejaké zábery a uvidíme, čo z toho vzíde. Tak sa aj stalo. Neskôr sme si fotografie prezreli a rozhodli, ktoré by mohli ísť na obal. Tentoraz sme s obalom nemali žiadne veľké zámery. Nakoniec som si však uvedomil, že je fájn mať fotografiu na obale albumu a takisto aj v booklete, pretože zvyčajne sme až príliš skrytí."
Martin vám obyčajne príde ako introvert, no iné vám napadne pri pohľade na jeho pódiový outfit. "Myslím, že je to spôsobené skutočnosťou, že som vyrastal v ére glam rocku. Kedykoľvek som na pódiu, tak si jednoducho túžim obliecť niečo, čo nadchne. Bolo by samozrejme jednoduchšie si to neuvedomovať a vybehnúť na pódium len v tričku a džínsoch. Ale opakujem, toto sa týka len pobytu na pódiu, samozrejme, že by som nechcel, aby moje deti chodili do školy v striebornej školskej uniforme, hahaha! Ak by som to po nich žiadal, už by som viac zrejme nebol ich otcom, hahaha!"

Je zaujímavé, že v tomto roku sa s albumom coververzii prezentoval aj niekdajší Martinov kolega z Depeche Mode, Vince Clarke s jeho kapelou Erasure. "Nikdy som nebol veľkým fanúšikom Erasure, ale tentoraz ma to samozrejme zaujímalo, pretože na tom pracovali v rovnakom čase ako ja," povie Martin. "Predtým ako som začal so samotnými prácami na albume som zavolal Garethovi Jonesovi, s ktorým sme v minulosti často spolupracovali a on mi hovorí, "Sranda, práve som dokončil album cover verzii s Erasure." Ich disk sa mi dostal do rúk pred šiestimi týždňami a pomyslel som si, "Hmmm, je to celkom iné, než to, čo som urobil ja, ha ha ha!" A to je dobre, pretože ich album sa mi až tak nepáči. Niektoré veci, ktoré vybrali, sú až príliš predvídateľné. Niečo podobné urobili kedysi ich súputníci, Pet Shop Boys, so skladbou "Always On My Mind". Jednoducho nechápem, prečo si niektoré skladby vybrali!"

Takže Martin, nejaký preslov na záver? "Chcem aby ľudia vedeli, že tento album bol vyprodukovaný z pohľadu fanúšika. Ako dieťa som zbožňoval album coververzii, ktoré prespieval Bryan Ferry. Verím, že tým albumom chcel ukázať, čo ho v hudbe inšpirovalo. A bolo by veľmi príjemné, kedy sa albumu "Counterfeit2" podarilo niečo podobné a poodhalil čosi viac tým, ktorí sa zaujímajú nielen o mňa a moje skladateľstvo, ale aj o našu kapelu."