Backstage s Alanom - 04/1988

Backstage s Alanom - 04/1988

Krátke nahliadnutie do kuchyne Depeche Mode v časoch, kedy sa Music For The Masses Tour "šplhali" na hudobný Olymp slávy.

Zdá sa, akoby väčšinu kritikov zaujímali iba starí bluesoví umelci, ktorí dnes už patria k zabudnutej časti rock&rollových legiend. Takže nastal v našej legendárnej sérii konečne čas pre niečo z úplne iného súdka: rozhovor s Depeche Mode!

Títo "klávesáci" sú nepochybne čiernymi ovcami rockovej scény a veľkých nahrávacích spoločností. David Gahan, Martin Gore, Alan Wilder a Andrew Fletcher to vedia a dokazujú to aj aktuálnym, beznádejne vypredaným, európskym turné. Najprv som sa vybral na jeden z ich koncertov iba preto, aby som mohol všetkým povedať, že som tam bol takisto... no nakoniec sa to zvrtlo na rozhovor s Alanom Wilderom, ktorého som poznal už 4 roky predtým, ako sa stal členom Depeche Mode.

Backstage: Vidím, že máš v obývačke Steinway Grand Piáno. To plánuješ v blízkej budúcnosti vlastné sólové turné?
Alan:
No to istotne nie. Jednoducho som sa vrátil k štúdiu niektorých starých kompozícii. Je to veľmi zaujímavá, no príšerne namáhavá práca. S lekciami na piáno som začal, keď som mal 8. Toto vzdelanie položilo veľmi slušné základy mojej následnej kariéry v popovom biznise. No ale napriek všetkým tým moderným technologickým hračkám si stále užívam hranie na starom dobrom piáne.

Backstage: Aj na ňom komponuješ?
Alan:
Samozrejme! Milujem Mahlera a kompozistov ako Philip Glass, ktorý sa pohybuje na rozmedzí popovej a klasickej hudby.

Backstage: A čo nejakí starší "betonári elektronickej hudby"? Napríklad Edgar Varese?
Alan:
Aby som bol úprimný, kým som sa nepridal k Depeche Mode, tak som o začiatkoch elektronickej hudby nevedel absolútne nič. Túto scénu mi prakticky predstavil až Daniel Miller, šéf nášho labelu - Mute Records, a vlastne mi po prvýkrát posunul nahrávky kapiel ako Kraftwerk. Inak, Daniel je takisto výborný hráč na klávesy.

Backstage: Tvoj prvý syntezátor?
Alan:
Mini-moog, dodnes stále lepší než väčšina súčasných elektrornických nástrojov. Dodnes ho používame pri niektorých bassových partoch...

Backstage: Ako si sa vlastne dostal k Depeche Mode?
Alan:
Odpovedal som na ich inzerát v Melody Maker.

Backstage: Typické, takže si musel absolvoval konkurz.
Alan:
Áno, kapela vtedy prechádzala dosť zložitým obdobím. Boli mladí a úspešní, fungovali spolu sotva rok a už bodovali veľkými hitmi. Lenže zrazu ich Vince Clarke, ich skladateľ, opustil a hudobná tlač okamžite vyrukovala s vyhláseniami ako "Koniec Depeche Mode". No takéto čosi pôsobilo na nich ako stimul a Martin sa rozhodol chopiť skladateľského postu, no aj napriek tomu potrebovali výpomoc pre turné na poste klávesáka. Takže, prvý rok som v Depeche Mode pôsobil iba ako zamestnanec, až neskôr som sa stal právoplatným členom skupiny.

Backstage: Prečo myslíš, že pri výbere stavili práve na teba?
Alan:
Na konkurze sa ukázalo, že absolútna väčšina prítomných boli vlastne fanúšikovia skupiny a myslím, že moja nonšalancia na Davida, Martina a Andrewa okamžite zapôsobila. A okrem toho som bol s nimi schopný okamžite pracovať. Martin je v pohode, hoci čo sa týka pracovným postupov, je dosť rezervovaný. Ale už vtedy som sa dožadoval silnejšej pozície. Chvalabohu som sa neskôr stal plnohodnotným členom, inak by som od nich po pár mesiacoch odišiel.

Backstage: Pri počúvaní vašich nahrávok je veľmi zložité určiť ktorý part hrá kto.
Alan:
Och, tak tomuto skutočne nevenujeme pozornosť. Pre nás to absolútne nie je dôležité, tobôž už nie pre publikum. Vzhľadom na našu zostavu, bez bubeníka, sa snažíme na koncertoch hrať čo najviac naživo. Nie je dôležité, ako sa k tomu výsledku nakoniec dopracujeme. Hoci tá najväčšia otročina padá samozrejme na mňa. Po dokončení nahrávania totiž zodpovedám za transformáciu multitrackových bicích partov na 8-trackové, ako aj celej štruktúry skladieb, aby to v live podobe jednoducho fungovalo. Tie najdôležitejšie melódie si delím s Martinom, takže v tomto smere nič neprogramujeme. Väčšinou využívame E-max Emulator. Klaviatúru máme rozdelenú na šesť častí, takže v jednom momente môžeme hrať až 6 rôznych zvukov. Každé turné teda vyžaduje veľké množstvo príprav, no keď sa ukončia, tak všetko funguje tak ako má. Všetky perkusie sa takisto spúšťajú cez E-max. Momentálne sa na koncertoch nestretávame s vážnejšími technickými problémami, ale samozrejme, môžu sa objaviť. Práve z toho dôvodu máme so sebou vždy aj zálohu, nakoľko disky môžu vždy vypovedať službu, hlavne pri prehriatí. A takisto je väčšina klávesových partov zálohovaná na pásky, pre prípad ...

Backstage: Zdá sa, že ste absolútne oddaní technológiam. Je vôbec vo vašom prípade počas koncertu kompletne zmeniť set, prípadne zahrať úplne iné verzie skladieb?
Alan:
V prípadoch, kedy na jednom mieste hráme viac ako jeden koncert, máme pripravený alternatívny setlist. Práve v tom druhom máme veľa priestoru na zmeny, experimenty, prípadne priestor na predĺženie skladieb, ak si to atmosféra koncertu vyžaduje.

Backstage: Dnes je trh zaplavený množstvom "značkových" syntezátorov, čo by si poradil ľuďom v prípade, že sa rozhodnú kúpiť si nový syntezátor?
Alan:
Vo väčšine prípadov syntezátorov je dobré si povedať: vzhľad klame. Keď na nich hráte prvýkrát, tak vám ich zvuk príde veľkolepý. No po chvíli zistíte, že s nimi až tak veľa vecí neurobíte. Ocitnete sa v zajatí množstvo prefabrikátovaných zvukov. Je lepšie si kúpiť dobrý, no nie veľmi komplikovaný analógový syntezátor, s ktorým si môžete vytvárať vlastné zvuky. Takisto môže byť dobrým riešením sampler. V každom prípade musíte mať možnosť tvorby zvukov. Tí, ktorí nemajú v záujme okamžite hrať v nejakej skupine bude určite veľmi zaujímať aj cena nahrávacieho zariadenia. Na domáce využitie bude nejaký čas úplne postačovať aj 8-trackový domáci rekordér.

Backstage: Tvoj názor na samplovanie?
Alan:
Bezpochýb pozitívny. Vďaka sampleru dokážete veľmi jednoducho vytvoriť nádherné zvuky. Vždy pred začatím nahrávania strávime niekoľko dní zbieraním zvukov do našej "knižnice". Niekedy dokonca vyrazíme s mikrofónom a kazeťákom von a nahrávame podivné zvuky, prípadne čo nám príde zaujímavé. Následne neskôr v štúdiu výber selektujeme a hľadáme to, čo by pasovalo k našim skladbám. V kapele so samplermi neustále experimentujeme a musím povedať, že niektoré zvuky sa neskôr stanú inšpiráciou pre melódie. Sampling má v sebe v mnohých smeroch aj čosi "vampírske". Vysajete to, čo potrebujete a zbytku (tela) sa jednoducho zbavíte. Je skvelé počúvať Beasty Boys, ako vysamplovali Led Zeppelin. Hravá imitácia je vždy zdravší spôsob kopírovania. Nakoniec, hlavným argumentom proti elektronike je, že vlastne zabíja všetky emočné vstupy. V určitom zmysle by to tak mohlo byť, no na druhej strane vám elektronika ponúka slobodu, ktorá vašej kreativite otvára nové možnosti. Elektronika ponúka veľmi veľa možností a je iba na hudobníkovi, čo z toho využije...

zdroj: Backstage, Belgicko, 04/1988

Názory Devotees (5)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa