Andy: Sme ako futbalový tím ...

Vráťme sa opäť do chladných jesenných dní minulého roka, kedy sa Depeche Mode chystali prevalcovať Španielsko a kedy Andy Fletcher ochotne telefonicky zodpovedal zvedavé otázky reportéra portálu elmundo.es

pozn. rozhovor bol pôvodne uverejnený v španielčine, na preklad do angličtiny som použil Google Translator, takže za prípadné nepresnosti sa ospravedlňujem.

Predpokladám, že ste sa dosť obávali o zdravie Davida Gahana.
Samozrejme, no ja som sa tuším obával o jeho zdravie viac, než on sám (smiech). Prirodzene sme si robili starosti, či v turné vôbec pokračovať, prípadne, čo s ním ďalej bude, no dobrá správa bola, že to, čo mu našli, našli veľmi skoro. Všetko je to vyliečené.

Takže dnes to vidíš ako?
Fantasticky. Juhoamerické koncerty v októbri boli jednoducho veľkolepé. Davida dnes proste nič nezastaví (smiech).

Dočkajú sa súčasné koncerty nejakých zmien, keďže v Európe ste hrali aj v lete?
Áno, už len preto, že do niektorých krajín sa vraciame znova. Nepôjde však o žiadne drastické zmeny, tak štyri, či päť skladieb. Dnes je to s Depeche Mode trochu komplikované, máme za sebou bohatú históriu, propagujeme nový album "Sounds Of The Universe"... každý koncert odprezentujeme 20 skladieb, každý fanúšik má svoje obľúbené kúsky, my takisto... prial by som si, aby sme boli schopní hrať štyri hodiny, no bohužiaľ si to dovoliť nemôžeme.

Nepremýšľali ste o koncertoch, kde by ste zahrali albumy v plnej dĺžke, tak ako je to dnes v móde?
Samozrejme, že sme o tom diskutovali, no momentálne sme plne koncentrovaní na dokončenie prebiehajúceho turné. Máme albumy, ktoré by takto fungovali, ako napr. "Violator" (1990), prípadne by bolo zaujímavé zopakovať koncert v Rose Bowl z roku 1988 alebo odohrať album Speak & Spell (1981), ale aby som bol úprimný, ja by som to nerobil. Sme jednoducho vždy sústredení na nový materiál. Ale tak, nič nie je nemožné.

Ako sa vyvarujete rutine, keďže noc čo noc hráte tie isté skladby?
Ak by nebola rutina, nebola by šou. Je dobré si uvedomiť, že rockové turné je niečo ako muzikál. Len malé percento ľudí sleduje na internete informácie o každom koncerte, no keď napríklad hráme v Madride alebo v Barcelone, tak je viac ako isté, že 95% ľudí koncert ešte nevidelo. Práve toho je dobré sa držať a potom to všetko funguje tak ako má. Samozrejme, postupom turné trochu meníme repertoár. Ale rozhodne sa nenudíme. Snažíme sa každú noc zo seba vydať maximum, sme niečo ako futbalový tím, ktorý jednoducho musí vyhrať každý zápas.

Ešte stále si nervózny, keď vchádzaš na pódium.
Úprimne, ak by som nebol nervózny, tak by to nebol dobrý koncert. Adrenalín ťa chráni pred situáciami, kedy sa niečo nepodarí, prípadne sa objavia technické problémy a na druhej strane vďaka nemu urobíš všetko najlepšie ako môžeš. Dave je omnoho nervóznejší.

Sú reakcie publika v každej krajine iné alebo pozoruješ nejaký štandard?
Áno, reakcie sú odlišné. Hispánci viac spievajú, či už texty alebo melódie, Nemci tlieskajú ako šialení a Američania viac revú. Ale máme šťastie, že naše publikum je všade skvelé.

Takže skutočne žiadna teritoriálna výnimka?
Angličania! (smiech)... Je pravda, že pred 20-25 rokmi to bolo všade úplne odlišné. Pamätám sa na koncert v Rock-Ola v Madride, publikum reagovalo hrozne a Dave tam tuším niekoho udrel mikrofónom do hlavy. V tých časoch bolo živé hranie a prezentácia elektronickej hudby veľkým zápasom, pretože jej dôverovalo len veľmi málo ľudí. Dnes sme v inej pozícii, akoby sa nám splnil sen, nakoľko nielen publikum, ale aj vy novinári ste nám takmer definitívne naklonení (smiech). Pravda je, že zažívame skutočne šťastné obdobie našej kariéry a je úžasné po celom svete hrať takým veľkým masám.

Nedávno ste popreli, že by si Dave pomýlil Peru s Chile na koncerte v Lime, ale odhliadnuc od toho, môže tempo turné spôsobiť niečo takéto.
Nie. Nikdy sa nič také nestalo, ľudí zmiatol jeden čilský novinár. A veľmi jednoducho sa to dá dokázať. Dave totiž nikdy nevysloví názov krajiny, vždy zdraví mesto. Zábavné bolo, že práve tomuto sa dostalo viac pozornosti, než čomukoľvek inému. Nuž ale o tom je internet: celosvetová publicita, aj keď to nie je pravda (smiech). Okrem toho, po celú dobu našej kariéry si na takéto čosi dáva David veľmi veľký pozor a ešte ani raz neurobil chybu.

Ak nemáte vypredané, považujete to za chybu?
To určite nie. Pamätajte, že my sme začínali hraním v malých puboch a gradovali sme postupne počas veľmi dlhého obdobia. Máme za sebou iba niekoľko turné, kedy máme koncerty vypredané. Situácia vo svete je nelichotivá, ale nám sa napriek tomu darí skvele, napr. čísla týkajúce sa koncertov v Južnej Amerike sú skutočne ohromujúce. Netrúfam si odhadnúť, koľko podobných "výletov" ešte zvládneme, ťahá nám na 50, možno raz budeme dotlačení do pozície, kedy budeme hrať opäť v malých priestoroch. Ale napriek tomu, máme ohromné množstvo fanúšikov prakticky všetkých generácii a tí si rozhodne nemyslia, že by naša popularita klesala.

Cítiš sa dnes v kapele lepšie než napr. pred 20 rokmi?
Dnes je to trochu iné. V časoch našej mladosti sme si sami sebe robili manažérov a aj tlaky na nás boli väčšie. Niekedy zasa našu skvelú kapelu budovalo napätie medzi nami. Ale práve v tých časoch, kedy vládlo v kapele najväčšie napätie, sme vyprodukovali naše najlepšie albumy. S postupujúcim vekom sa vieme takémuto napätiu lepšie vyhýbať (smiech).

Sú Depeche Mode najviac ovplyvnení sami sebou?
Ale nie, je toho veľa, čím sme ovplyvnení. Ako viete, mali sme šťastie, že sme zažili začiatky punkovej éry, presne tomu sme sa aj venovali, rovnako k tomu patril aj glam rock a ľudia ako Kraftwerk.

Narážal som skôr na súčasnosť. "Učíte" sa niečo aj od nových umelcov?
Novej hudbe sa až tak veľmi nevenujeme, teda až na Martina, ktorí kupuje neustále tony cd-čiek a stále miluje techno. No samozrejme je fajn, že ešte stále sa tu a tam objaví nejaká nová kapela, ktorú vieme obdivovať a to je niečo, čo sa jednoducho nedá predvídať.

Na svete existuje nespočetné množstvo interpretácii vašich skladieb. Máš nejaké obľúbené?
Bože! Možno "Never Let Me Down Again" od Smashing Pumpkins. Ono, stále sa objavujú nové a nové interpretácie, ale je zaujímavé si to vypočuť.

David Gahan na turné v roku 2003, kedy prezentoval svoj prvý sólový album, hral aj niekoľko skladieb od Depeche Mode. Ako ste to s Martinom prijali?
Zhliadnuť jeho koncert, to bol naozaj zvláštny pocit. Po tak dlhom čase, čo som ho vždy videl zo zadnej strany pódia, to bolo po prvýkrát, čo som ho videl ako divák. No myslím, že kapela tie skladby zvládla dobre a aby som bol úprimný, Davidova sólová kariéra je hlavným dôvodom, prečo naša kapela pokračuje, získal väčšiu sebadôveru a dostal sa do pozície, kedy píše skladby pre Depeche Mode. Aj to je dôvod, prečo sme aktuálne tak zomknutí.