Alan Wilder pre SWW

Alan Wilder pre SWW

V súvislosti s očakávaným vydaním live BR disku "A Strange Hour In Budapest" poskytol Alan Wilder exkluzívny rozhovor stránkam Sonoma Wire Works.

Počuli sme, že sa aktuálne zaoberáš zaujímavými projektami, môžeš nám o nich povedať čosi viac? Samozrejme, okrem komplikovaného osobného života sa aktuálne venujem dvom hlavným hudobným projektom. Tým prvým je koncertný film s názvom "A Strange Hour In Budapest", ktorý bude vydaný v blue-ray formáte. V minulých dvoch rokoch, 2010 - 2011, som strávil veľmi veľa času na cestách, kedy som projekt "A Strange Hour" predstavil v 52 mestách po celom svete, v rámci turné "Selected Events", ktorým sme vlastne oslávili 25 rokov činnosti projektu Recoil. Zvláštne je, že tie najpamätnejšie momenty z celého turné sa odohrali v najnešťastnejších obdobiach. Kto by zabudol na sopku 'Eyjafjallajökull' a nočné mory s logistikou, ktoré nám kvôli tomu vznikli? Bolo to v apríli 2010, islandská sopka chŕlila popol do stratosféry, začali obmedzovať lety a my sme sa práve vtedy mali prepraviť z Londýna do Budapešti. Po nekonečných peripetiách na letisku, vlakovej stanici, v zápchach, po mnohých telefonických rozhovoroch a zmätku, som sa po 12-tich hodinách od odchodu z domu ocitol opäť pred mojimi dverami a do Budapešti sa jednoducho nešlo. Jediná možnosť, ktorá nám zostala bolo sadnúť do môjho auta a cez tunel po LaManche zjazdiť sedem štátov a za 21 hodín doraziť do Diesel klubu v Budapešti. Všetci naokolo rušili koncerty, no napriek všetkým nádejám, my sme boli na ceste a keď sme dorazili asi s hodinovou rezervou pred plánovaným začiatkom, čakalo nás jedno z najhlučnejších a najvďačnejších publík z celého turné. Aby som ten dlhý príbeh skrátil, chceli sme sa jednoducho vrátiť, nielen preto, aby sme videli aspoň kúsok z toho krásneho mesta, ale hlavne preto, aby sme opäť zahrali tomu vrúcnemu maďarskému publiku. Druhý koncert v Budapešti bol posledným v tom roku a odohral sa v nádherne vynovených priestoroch klubu Szikra. Aby bola oslava honosnejšia, nainštalovali sme extra veľkú plne profesionálnu kino obrazovku s projektorom. Obrazovka sa rozrástla do rozmerov 8x5 m a pokryla celé pozadie pódia. Vystúpenie bolo filmované najnovšou HD technológiou, hlavne preto, aby sme zachytili večer v celej svojej nádhere. Kvôli tomu sme najali tím z Umatiku, ktorému velil režisér Attila "Atus" Herkó a podobne ako v prípade pódiových projekcii, sme pracovali na diaľku aj s editáciou tohto filmu - ja som dával spätnú väzbu Atusovi, ktorí mi posielal záznamy cez web, zatiaľ čo som s Paulom Kendallom pracoval na DTS surround sound mixe a všetko sme následne cibrili do dokonalosti. Záznam bude dostupný cez Recoil Official Store (store.recoil.co.uk) a Alfa Matrix (alfamatrix.com). Tým druhým projektom je moja spoluúčasť na skvelom tributovom albume (a knihe) venovanom skupine Talk Talk a Markovi Hollisovi. Moja spolupráca začala najskôr na knihe, to postupne to prerástlo aj do hudobnej časti a to až do bodu, kedy som sa v minulom roku stal vedúcim hudobnej produkcie, kedy som dával spätnú väzbu a rady celej rade umelcov (dohromady 33), ako aj Tobymu, šéfovi projektu. Ja sám (ako Recoil) som pracoval na dvoch skladbách, pri ktorých mi vypomáhali traja vokalisti - Linton Kwesi Johnson, Shara Worden (My Brightest Diamond) a Paul Marshall (Lone Wolf), spolu s nimi niekoľko doprovodných hudobníkov. Nie vždy sme boli s Toby v priamom kontakte, no myslím, že sme to celé zavŕšili masívnou zbierkou úprimných cover verzii, podaných s pravou láskou a rešpektom odkazu Talk Talk. Tá výzva mohla byť znepokojivá, hlavne pokiaľ išlo o posúdenie samotnej produkcie hudby, ktorá bola inšpiráciou. Jedno z kritérii pri počúvaní všetkých tých coverov bolo skúsiť sa vžiť do mysle Marka Hollisa a predstaviť si, či by sa mu páčilo to, čo by počul. Samozrejme, nemal som poňatia, či by sa mu to páčilo, no pre mňa je to vydarený tribut neskutočne podceňovanej kapele, pri ktorom sme museli podstúpiť zopár kompromisov, pokiaľ ide o kvalitu a komercionalitu. K mojim najobľúbenejším patria práce od umelcov ako Thomas Feiner/Fyfe Dangerfield, Jack Northover, Joan As Policewoman, Nils Frahm/Peter Broderick & Zero 7 - čiže tých, ktorý k tomu pristupovali naozaj starostlivo a chceli re-interpretovať originály sviežim a vzrušujúcim spôsobom. Presne o to isté som sa pokúšal aj ja. Takisto som veľkým fanúšikom coververzie skladby "Wealth", o ktorú sa postarali Lone Wolf s brilantným vokálom Paula Marshalla. "Spiril Of Talk Talk" bude vydaný pod hlavičkou Fierce Panda Records: http://blog.recoil.co.uk/talk-talk-tribute-album-book-new-update/ . Oba projekty by sa mali svojho vydania dočkať na konci mája, takže sledujte blogy na recoil.co.uk, kde budú postupne zverejňované všetky novinky. Ako vyzerá tvoja aktuálna štúdiová zostava, máš nejaké obľúbené nástroje? Nedávno som svoju štúdiovú výbavu ponúkol v obrovskej aukcii, mal som pocit, že potrebujem Thin Line Studio zoštíhliť. Moje potreby sa od čias nástupu laptopov značne zmenili, na scéne sa objavili softwarové syntezátori, rôzne plug-iny a hoci som bol na niektoré historické kúsky citovo zaťaženým, zdalo sa, že to bol dobrý začiatok. Tým pádom som bol schopný presunúť svoje štúdio do dokonalého prostredia, ktoré sa nachádza blízko, no stále mimo môjho domu. Má to jediný problém, v zime je tam veľmi chladno! Dnes sa pokúšam pracovať výlučne systémom "in the box", čo so sebou prináša ďalší benefit, všetko je v prenosnej forme. Používam MacBook Pro, na ktorom beží najnovšia verzia programu Logic cez jednotku RME Fireface (čiže už žiaden ProTools hardware) s množstvom pluginov ako Native Instruments ‘Komplete’, ‘Damage’, Fab Filter, SPL a podobne. Obyčajne využívam množstvo vlastných samplov z knižnice, ktorú som si vybudoval pri množstve albumov, no takisto si udržiavam v dostupnosti nejaké tie klasiky ako Midi-moog, Obei rack a starý verný EMS VCS3. Monitoring už nie je taký dôležitý, to mám zabezpečené cez samonapájacie Dynaudio reproduktory. Teraz si už len musím nájsť čas pre tvorbu novej hudby! Moja partnerka Britt nedávno porodila naše prvé (a moje tretie) dieťa - Claru Lake - takže si viete predstaviť, že dnes sú tuná v Sussexe veci trošku hektické. Ako sa podľa teba menila hudba Recoil za tie roky a kde by si ju rád videl v budúcnosti? Po zvukovej stránke som sa vždy snažil vytvoriť otvorené zvukovú štruktúry s hĺbkou postavené na detailoch. Tento prístup som dodnes nezmenil. Myslím, že som sa len začal viac sústrediť na to, čo naozaj chcem, hoci si vždy zachovávam otvorenú myseľ. Vybudoval som si skvelé priateľstvá s mnohými spolupracovníkmi ako v štúdiu, tak aj mimo neho, čo je pre mňa dodnes veľmi užitočné. Dnes som tvrdohlavejší než kedykoľvek predtým, hlavne pokiaľ ide o moje predstavy vecí a len veľmi ojedinele pristúpim na kompromis. Snažím sa o dokonalosť (aj keď môže byť bezvýznamná) a domáham sa kontroly kvality - ako sa hovorí, krása je schovaná v detailoch. Čiže by som to zhrnul asi tak, že sa snažím pracovať s ľuďmi, v ktorých talent verím a tým pádom im dávam priestor k spolupráci tak, ako to oni sami inštinktívne cítia, bez akéhokoľvek diktátu. Pokiaľ budem môcť s týmto všetkým pracovať, prípadne editovať, tak budem v pohode. Ako si sa vlastne prepracoval do oblasti hudby a produkcie? Mal si k dispozícii nejakých mentorov? No, k hudbe som sa dostal vďaka lekciám v hre na piano, ešte v detstve a neskôr, ako 17-ročný, som začal pracovať ako "tape operator" v londýnskych štúdiách DJM. Odvtedy bolo mojou jedinou túžbou hrať v kapele alebo nahrávať v štúdiu - prípadne obe. Vďakabohu to tak nakoniec aj dopadlo! Za tie roky som sa učil od mnohých, spomeniem za všetkých Daniela Millera, Garetha Jonesa, Flooda, či Paula Kendalla, no ani dnes sa nepokladám za technicky zdatného, či skúseného, pokiaľ ide o štúdiové inžinierstvo. Som veľmi dobrý editor, hlavne z hudobného hľadiska a verím, že moje najlepšie schopnosti vychádzajú práve z tejto oblasti, čiže som aranžér/orchestrátor/producent. A pokiaľ ide o metódy nahrávania a mixovania - mám tendenciu hľadať to, čo mi plne vyhovuje. Nie je to tak dávno, čo som čítal tvoj "otvorený list" týkajúci sa stavu v hudobnom priemysle, o MP3/kompresii/masteringu a hudobnom marketingu. Ako vnímaš tieto zmeny dnes? Máš pocit, že sa niečo z toho za posledné 4 - 5 rokov zlepšilo? Zlepšilo? Tak tým som si nie veľmi istý. Zmenilo? Áno, za tie štyri roky, ktoré odvtedy uplynuli, sa toho vcelku dosť zmenilo, niečo z toho možno aj smerom k lepšiemu. Pevne si stojím za názorom, že dnes sa stali lable umelcovi nápomocnejšie a umelci samotní, pokiaľ majú sklony si veci manažovať, reklamovať a distribuovať svojou cestou dostávajú veľmi dobrú podporu zo strany predajcov. Umelecky založené projekty sa viac sústredia na hudbu a túžby, ktoré s hudbou idú ruka v ruke. Napr. takí NIN, či Radiohead sú veľmi dobrým príkladom pre ostatných, ktorí sa touto cestou rozhodli ísť. A pokiaľ ide o formáty - umelci, ktorí myslia dopredu poskytujú svojim poslucháčom možnosť digitálneho downloadu vo veľmi vysokej kvalite, čo len a len podporujem. No a verím, že sa postupne zdokonaľujú aj techniky masteringu, vďaka ktorému to nie je len o hlasitosti, ale viac o dynamike a vrúcnosti. Je fajn sledovať, ako vzrastá popularita vinylu, spolu s limitovanými edíciami, hlavne u tých, ktorí neberú hudbu len na jedno použitie v štýle "dnes k dispozícii, zajtra v zabudnutí". Nedávno si pri hraní využíval našu kolekciu slučiek Discrete Drums, páčila sa ti? Samozrejme, skvele nahraté, dynamické a s množstvom možností vytvoriť čokoľvek, čo by užívateľ mohol potrebovať. Teším sa, ako budem objavovať jej nové možnosti v budúcnosti. Myslíš, že by si zvuky z Discrete Drums mohli nájsť svoje miesto v tvojich demách, či finálnych skladbách? Áno, dokonca ich už môžete počuť v mixe, ktorý som nedávno dokončil po názvom "Minutes" pre Sonoio. Je to projekt Alessandra Cortiniho, jedného zo zakladajúcich členov Nine Inch Nails. Mix je dostupný k voľnému stiahnutiu vo formáte, aký si zvolíte: mp3, apple lossles, flac, či klasický wav. Všetko nájdete na www.sonoio.org. Kde sa môžu naši užívatelia dopátrať viac o tebe, Recoil, či iných tvojich projektoch? Recoil má niekoľko online zdrojov. Tu sú niektoré z nich: www.blog.recoil.co.uk www.facebook.recoil.co.uk www.recoil.co.uk www.twitter.com/recoilofficial www.store.recoil.co.uk Mute Bank Mail Order : www.mutebank.co.uk Ak chcete vedieť viac, napíšte na : shunt@recoil.co.uk

Názory Devotees (4)

tomy

 1    17. apríl 2012 o 09:00

to už ubehli dva roky, čo som videl tohto skvelého mága…Nemôžem si pomôcť, ale jeho hudba je ako hlboká studňa , kiež by som to cítil u viacerých umelcoch :( Aj keď sú chvíle, kedy si vravím, že je to len čistá produkcia a skutek utek, potom príde nejaký detail, ktorý ma dostane a opäť lietam…Proste do Recoil tvorby sa netreba siliť. Verím, že nás ešte poteší aspoň dvoma lp a dúfam, že ich vydáš iba aj na vinyle , tak ako Radiohead a k tomu dáš free digi download.
PS. vďaka monghi, ďakujem Gabriel - vy viete prečo smile

tomy

 2    17. apríl 2012 o 09:19

aj tú Budapešť ti odpustíme, keď už vieme prečo smile

Monghi

 3    17. apríl 2012 o 09:43

a kedze sa vydanie BR blizi a Selected kompilacia mapovala 25 rokov existencie Alanovej solovej tvorby… tak sa nabuduce pozrieme na vsetky albumy Recoil Alanovymi ocami wink

tomy

 4    17. apríl 2012 o 18:34

tak to sa už teším smile