Alan Wilder: Otázky a odpovede (Priebežne doplňované)

Ako sme vás informovali, Alan periodicky uverejňuje odpovede na otázky položené fanúšikmi. Budeme vám postupne prinášať preklady, ktoré vám dajú odpoveď na mnohé zvedavé otázky.

Otázka: Čo si robil posledných 6 rokov?

Alan Wilder: Po nahratí a vydaní albumu "Liquid" som sa cítil veľmi vyčerpaný a trošku rozčúlený z toho, koľko námahy som vložil do toho, aby vzniklo niečo unikátne. Ľudia mi písali a hovorili: "Chcem si kúpiť tvoj album ale nie je možné ho zohnať v obchodoch.". Rovnako počas týždňov, keď sa v rádiách hrali single, opäť ani tie neboli k dostaniu takmer nikde. Pomyslel som si – dobre, čo je dôležite? Rozhodol som sa preto užiť si na určitý čas život a radovať sa z rodiny. Vždy som chcel byť pri tom a vidieť ako moje deti vyrastajú – a oni odsunuli ďalšie nahrávanie na neurčito. Práve vtedy sa narodil Stan a bol veľmi neposedný (a stále je!) a nebolo by vtedy správne nechať všetku starosť o deti iba na pleciach Hep. Tak ako vždy, ona toho urobila viac ako ja bez (takmer) akýchkoľvek výčitiek. Počas pauzy som tiež dosť veľa popíjal, pozeral šport, popíjal a pozeral šport.

Otázka: Čo bolo impulzom, aby si sa vrátil do štúdia?

Alan Wilder: V skutočnosti to bola práve Hep*, ktorá ma najviac hnala k tomu, aby som sa vrátil do štúdia a začal zasa pracovať. Bolo to samé vysedávanie pri poháriku a pozeraní športu, ktoré si mohla vybrať! Za posledných 5 rokov pauzy bolo niekoľko neúspešných pokusov kedy som naozaj nedokázal nič urobiť. Myslím si ale, že napokon sa mi navrátil môj entuziazmus a usúdil som, že som v skutočnosti menej podráždený keď začínam byť nejakým spôsobom kreatívny.

*Hep - Hepzibah Sessa; Alanova manželka; familiárne meno

Otázka: Ako zmenil vývoj programov pre syntetizátory a samplere proces tvorby tvojej hudby?

Alan Wilder: Nie celkom. Stále s potešením využívam technológiu a tá v konečnom dôsledku uľahčuje život do doby, pokiaľ sa nestanete jej otrokom. Keď príde na počítače a programy, musíš sledovať vývoj a všetko aktualizovať, pretože inak nič nezostane kompatibilne. Pre mňa, 5 rokov mimo štúdia znamenalo rozsiahle a nevyhnutné zmeny, čo bolo dosť frustrujúce pri pokusoch zžiť sa s tým čo najrýchlejšie. Ako môžete vidieť, v skutočnosti nie som technický typ – raz objavím nejakú metódu a tej sa potom snažím držať.

Otázka: V čom bolo nahrávanie tohto albumu odlišné od predchádzajúcich albumov Recoil?

Alan Wilder: Nebolo to príliš odlišné. Môj prístup je vždy experimentálny a súčasne metodický, takže keď už bolo nevyhnutné naučiť sa pracovať s novým príslušenstvom a počítačovými vylepšeniami apod., bol som opäť v mojom prirodzenom prostredí, kde som začal navzájom miešať rôzne zvuky a slučky až pokiaľ to nedostalo iskru. Zžiť sa opäť s novým prístrojmi bolo trošku skľučujúce.

Urobil som aktualizáciu takmer všetkého v digitálnej sfére a vyžiadalo si to niekoľko mesiacov ešte pred tým, než som z toho mohol dostať nejakú hudbu. Rovnako som objavil program „Ableton Live“ ktorý som hojne využil na tomto albume pri manipulácii so slučkami. Nahrávanie s Joe Richardsonom bolo trošku odlišné. Hep, PK a ja sme cestovali do Texasu a použili miestne štúdio, ale viac podrobností o tom ozrejmím v editoriáli, ktorý bude čoskoro uverejnený na web stránke Recoil-u.

Myslím, že výsledky sú trošku viac prístupnejšie v mnohých smeroch. „subHuman“ je možno viac melodickejší a je menej experimentálny, ale stále si udržiava typické znaky štýlu Recoil-u, akými sú silná atmosféra a sluchová hĺbka. Rovnako si myslým, žeje to viac jemnejšia nahrávka akou je „Liquid“. Chcem veriť, že poslucháč bude objavovať viac a viac pri opakovanom počúvaní. V celej nahrávke je príchuť čistého a silného blues čo bol zámer už od počiatku a potom všetko obohatili vokály Joe-a. Jeho osobnosť je odtlačená v celej nahrávke a ak sa vám nepáči jeho štýl, budete sklamaní. Ja osobne ho obľubujem. Vždy ma oslovovala bluesová a gospelová hudba od úplných počiatkov, keď som po prvý krát objavil Glam rock v 70-tych rokoch.

Chcel som sa vrátiť späť a nájsť odkiaľ táto hudba pochádza, aby som našiel samého seba za pianom pokúšajúc sa spracovať všetky tieto staré dotyky blues namiesto môjho zaužívaného systému! Domnievam sa, že bezprostredne emotívny obsah blues sa spojil so mnou (tam je vždy blízko moja vlastná melanchólia) a milujem nápad vloženia tejto nádhery do pozadia Recoil-u pre vytvorenie hlbšieho zážitku.

Otázka: Ako tematické časti tohto albumu súvisia s predošlými albumami Recoil?

Alan Wilder: Ako zvyčajne, nie som autorom ani jedného z textov, pokúšam sa ich iba interpretovať spôsobom, ktorý mi dáva zmysel a ktorý zodpovedá téme. Myslím si, že témy rozprávajú o tom, že stále hľadáme tmavšiu stranu podstaty ľudského bytia, ktorú som v podstate aj našiel ako dosť depresívnu ale tiež fascinujúcu. Joe-ové slová ma priviedli k myšlienke zaoberať sa „pod-človekom“ (subHuman). Či hovoríme o triedach, vyznaní, rase, sexualite a pod.. Nie je to o tom, čo vzniklo vo svete len teraz, ale v skutočnosti je to nikdy nekončiaci kolobeh, prebiehajúci na mnohých úrovniach a mnohými spôsobmi. Ako často môžeme vidieť človeka ako sa mení na pod-človeka – bezcenného recyklovateľného tvora – tými, ktorí si želajú podriaďovať? Stále sa na nás niekto iný pozerá z výšky..., každý deň.

Pokračovanie nabudúce