Zopár faktov z koncertu v Atlante

Ďalšou zástavkou kapely počas americkej časti turné "Touring the Angel" bola v sobotu, 5.11.2005, Atlanta. Prinášame zopár postrehov jedného z návštevníkov, z pochopiteľných dôvodov som vynechal osobné pocity. Depeche Mode odohrali rovnaký list ako počas prvého koncertu v Tampe.

Zdá sa, že Intro je ešte stále zahalené rúškom tajomstva, nakoľko nikto sa ešte celkom presne nevyjadril, ktorá skladba je jeho základom. Najviac názorov sa prikláňa k I Want It All s prímesou Introspectre.
Po úvodnej skladbe A Pain That I´m Used To, Dave odpálil John The Revelator a tak ako sa dalo čakať, na otázku:"Well, who´s that shouting?", mu do mikrofónu odpovedalo samotné publikum.

No a po "Good evening Atlanta", sa už valila jedna skladba za druhou, A Question Of Time s novým introm a gitarovým riffom, ktorý hodne pripomína verziu z Exotic tour, Policy Of Truth a Precious. Bohužiaľ treba povedať, že Depeche Mode sa zjavne príliš nezabávali s novými aranžmá skladieb, dôkazom čoho je aj Walking In My Shoes, ktorá sa ničím nelíši od predchádzajúcich živých verzií, World In My Eyes, ktorá znie ako vystrihnutá z albumu Violator, či Behind The Wheel, ktorá ako keby vypadla z oka Devotional verzii.

Ale poďme ďalej, Suffer Well je pravdepodobne jednou z ďaľších skvelých live vecí, Martin hrá počas tejto skladby na basovku. Nadšenie publika však evidentne opadlo počas nasledujúcej piesne Damaged People, na ktorej Martin použil gitaru v tvare hviezdy. Situáciu zachránila skladba Home, v novej verzii, ktorej prvá polovica je založená na remixe od Air. Zdá sa, že kapela ešte stále má čo dolaďovať, pretože tentokrát museli zahrať skladbu I Want It All odznova. Všetci to však zobrali s úsmevom. Skladba končí hneď po poslednom refréne, je teda ukrátená o inštrumentálnu časť originálnej verzie.

Tak ako už naznačili viacerí, The Sinner In Me je ďaľšou skvelou koncertnou záležitosťou a Martin predvádza so svojou gitarou dokonalé rockové predstavenie.
S veľmi zaujímavým choreografickým prvkom prišiel Fletch, ktorý si už na druhom koncerte zapálil cigaretu počas intra ku I Feel You. Bubny počas intra sú troľku odlišné ako na poslednom turné, ale vcelku sa skladba ničím nelíši a Dave si pieseň, ako jednu zo svojich obľúbených naplno užíva.

Po Behind The Wheel, prichádza už spomínaná World In My Eyes, počas ktorej prišiel Dave ku Fletchovi, tľapli si a Dave oznámil:"This is Andrew Fletcher on keyboards!" (Myslím, že to preklad nepotrebuje). Personal Jesus a Enjoy The Silence si veľa zmien od Exciter tour neužili, ale Martinove gitarové sólo na Enjoy The Silence znie údajne oveľa lepšie a odlišne. Dave si pri ňom kľakol pri Martinovi na kolená a ukláňal sa.

Piano na Somebody je mierne pozmenené a Martin odspieval skladbu vo veľkom štýle. Potom Dave oznámil:"Zaspievame si skladbu z roku 1981, dúfam, že si ju pamätáte." Vysoko vyzdvihovanou je skladba Everything Counts, ktorá sa dočkala nového intra v industriálnom štýle, akási zmes verzie zo 101 a Devotional. Za doprovodu klávesov dospievalo skladbu publikum.

Never Let Me Down Again sa od verzie z Exciter tour trochu líši v strednej inštrumentálnej časti a koncert uzatvára Goodnight Lovers, Dave a Martin ako duo.

Na záver len dodám, že Dave mal pravdepodobne nejaké problémy s hlasom a každé 3-4 skladby si striekal do úst med. Nám ostatným nezostáva nič iné len netrpezlivo čakať na náš prvý koncert.